Akvamarín: drahokam farby priezračného mora

Pozerať sa na akvamarín je ako hľadieť do najčistejšieho mora. Pôvod názvu tohto drahokamu preto nikoho neprekvapí: vznikol spojením slov aqua marina, teda morská voda. Od pradávna sa používa ako ochranný amulet pre námorníkov, ktorí brázdia nevyspytateľné vody oceánov a morí. Akvamarín nad nimi bdie a má ich priviesť bezpečne na pevninu.

Akvamarín v histórii, tradíciách a legendách

Akvamaríny ľudstvo pozná už od staroveku. V Rímskej ríši bol tento drahokam spätý so vzťahmi, hlavne s trvalosťou lásky. Aj preto bolo zvykom darovať po uzavretí manželského zväzku žene ako jeden z prvých darov práve akvamarín. Poznali ho aj Egypťania alebo Sumeri. V ich kultúrach bol akvamarín symbolom šťastia a večnej mladosti. V Európe sa od 14. storočia používal napríklad ako brúsny kameň pre výrobu šošoviek do okuliarov.

Akvamarín patrí k mesiacu október. Je spojený aj s Mesiacom a elementom vody. Hovorí sa, že ide o kameň dávnych morských bohýň. Predstavuje pokoj a ticho. Svojmu nositeľovi pomáha upokojiť myseľ, potlačiť stres a prevziať zodpovednosť za vlastný život. Do vzťahov vnáša harmóniu. Je silným kameňom odvahy.

Akvamaríny sa hodia pre osoby narodené v znamení Rýb, Blížencov, Vodnára alebo Leva. Akvamarínový šperk sa tradične daruje k 19. výročiu svadby. Vybrať môžete napríklad kombináciu náušníc a náhrdelníka. Prstienok s akvamarínom sa hodí napríklad k narodeniu syna, v poslednej dobe získavajú stále väčšiu popularitu tiež akvamarínové zásnubné prstene.

Akvamarín z pohľadu vedy: charakteristické vlastnosti

Akvamarín patrí do rodiny berylov, rovnako ako smaragd či morganit. Chemicky sa teda jedná o kremičitan hlinito berylnatý (Be3Al2Si6O18). Spravidla býva modrý alebo modrozelený, veľmi zriedkavo svetložltý. Modrú farbu spôsobuje prímes železa. Niekedy v ňom môžeme nájsť aj prímes titánu. Akvamaríny majú často schopnosť dichroismu. Dokážu rozkladať svetlo, takže pod rôznymi uhlami menia intenzitu farby.

Akvamaríny sú priesvitné až priehľadné. Na škále tvrdosti ich nájdeme tesne za kremeňom medzi hodnotami 7,5 až 8. Sú pomerne krehké, nemajú dokonalú štiepnosť, lom je lasturnatý, lesk sklený. Kryštalizujú v šesťuholníkovej sústave. Kryštály sú prizmatické, zriedkavo až 30 cm dlhé. Typickými oblasťami výskytu sú dutiny, žulové pegmatity alebo aluviálne (riečne) ložiská štrku. Rozpúšťa ich kyselina fluorovodíková.

Ako vybrať ten najkrajší akvamarín

Nežná svetlo modrá farba, pre akvamaríny typická, je dnes veľmi v móde. V 19. storočí ľudia dávali prednosť skôr modrozeleným odtieňom. Dnes sú ale zelenkavé kamene cenené menej ako modré kusy. Rovnako ako u iných drahokamov platí aj tu, že čím sýtejšie farba, tým vyššia cena. Akvamaríny môžu totiž mať najrôznejšie odtiene modrej. Od svetlučkej cez blankytnú až po sýto modrú. V šperkárstve sa najviac používajú svetlo modré kamene pre svoju relatívne priaznivú cenu. Menej kvalitné a nepriesvitné akvamaríny sa využívajú k tvorbe sošiek a korálikov alebo sa brúsia do kabošon. U tých sa môže prejaviť aj efekt mačacieho oka.

Ich svetlá farba a pomerne veľká miera transparentnosti spôsobuje, že sa v akvamaríne prejaví každá nedokonalosť, inklúzia či prasklina. Našťastie na tieto nedostatky akvamarín príliš netrpí a len zriedka nájdeme kazový kúsok. A to aj napriek tomu, že vďaka veľkosti kryštálov môžeme akvamaríny brúsiť do pomerne veľkých drahokamov. Táto vlastnosť má ešte jednu obrovskú výhodu. Vďaka tomu, že dokonalé prírodné kamene nie sú až také vzácne a náklady na výrobu laboratórnych akvamarínov sú vysoké, sa nemusíme báť, že kúpime sfalšovaný kúsok. Jeho cena by pravdepodobne prevýšila cenu prírodného kameňa.

Aby sa v kameni dostatočne prejavila jeho modrá, udáva sa, že by mal mať cez 5 karátov (aspoň 1 gram). Existujú ale aj výnimky. V niektorých oblastiach sveta sa totiž ťažia akvamaríny sýtejších farieb. Tie sú krásne modré aj pri váhe pod 5 ct. Z toho dôvodu sa môžeme stretnúť s menšími kameňmi, ktoré sú drahšie ako väčšie kamene rovnakej farby.

Výbrusy a farby, ktoré akvamarínu pristanú

Akvamaríny sa najčastejšie brúsia do tvaru oválov alebo do tzv. emerald výbrusu (ten má tvar obdĺžnika so skosenými rohmi). V ponuke KLENOTA ale nájdete aj niekoľko ďalších tvarov. Vyberať môžete napríklad medzi šperkmi s guľatými akvamarínmi. Originálne a moderné sú aj jednoduché napichovacie náušnice s kameňmi vo výbruse trillion či jednoduché prívesky v tvare kvapky. Pre romantické chvíle sa skvelé hodí drahokam vybrúsený do tvaru srdca.

Akvamaríny perfektne doplnia diamanty akýchkoľvek veľkostí a tvarov. Pristanú im všetky tri základné farby zlata: biela, žltá i ružová.

Ako sa o akvamaríny starať a na čo si dať pozor

Akvamaríny sú priehľadné až priesvitné kamene, preto je cez ne všetko vidieť. Občas sa stáva, že nám zákazníci prinášajú svoje akvamarínové prstene, v ktorých kameň zmenil farbu a stratil lesk. Takéto kamene sú väčšinou obalené vrstvou nečistôt. Stačí ich však šetrne vyčistiť a akvamarín žiari ako predtým. Odporúčame preto znečisteniu predchádzať a najmä pri varení a upratovaní prstene dávať dole. Na slnku môže akvamarín časom vyblednúť. Preto ho uchovávajte zavretý v krabičke, kde bude chránený pred svetlom a prachom.

Rovnako ako u mnoho iných kameňov sa aj u akvamarínu upravuje farba. Žíha sa pri teplotách 400-450 °C, aby sa odstránili nežiaduce žlté a zelenkavé odtiene. Niekedy sa upravujú tiež ožiarením, ktoré zvyšuje sýtosť ich farby. Viac cenené sú samozrejme tie akvamaríny, ktoré žiadnym procesom úpravy farby neprešli. Každý predajca by vám mal o kameni podať úplné informácie. Pri nákupe šperkov KLENOTA je samozrejmosťou certifikát pravosti zadarmo.

Zaujímavosti a rekordy

Medzi významné náleziská akvamarínu patrí USA (Colorado), Brazília a Rusko. Ďalej potom napríklad India, Pakistan, Srí Lanka, Madagaskar, Zimbabwe, Keňa a JAR. Najvzácnejšie a najsýtejšie akvamaríny sa však ťažia hlavne v Brazílii, na Madagaskare alebo v Nigérii.

Najväčší známy akvamarín bol nájdený práve v Brazílii v blízkosti mesta Marambaia roku 1910. Vážil 110 kg, bol takmer pol metra dlhý a na šírku mal 38 cm. Nesie meno Minas Gerais. Dnes je jeho časť umiestnená vo Smithsonovom inštitúte vo Washingtone, D. C. Tu nájdeme tiež druhého rekordmana. Je ním modrozelený akvamarín Dom Pedro. Ten je vybrúsený do tvaru obelisku. V surovom stave vážil 45 kg a meral takmer 1 meter.

Z Brazílie ale pochádzajú aj ďalšie slávne akvamaríny. Napríklad akvamarínová kolekcia kráľovnej Alžbety II., ktorú dostala od brazílskeho prezidenta roku 1953 v deň svojej korunovácie. Ďalší slávny akvamarín sa stal symbolom brazílsko-amerického priateľstva. Tento zelenomodrý skvost pôvodne vážil 1,3 kg, bol však rozrezaný na dve časti. Tá väčšia bola opracovaná a ako dar si ju odviezla Eleanor Rooseveltová, manželka amerického prezidenta.