Romantická, osobná, nečakaná a niečím výnimočná.

Ako si predstavujete nezabudnuteľnú žiadosť o ruku?

 

Kde a kedy sa najčastejšie žiada o ruku?

Podľa žien by miesto, kde ich muž požiada o ruku, malo byť romantické a nejakým spôsobom osobné. Môže to byť teda napríklad miesto, kde ste sa prvýkrát pobozkali, kde ste spolu boli na prvom rande, kde radi trávite spoločný čas a podobne.

Žiadosť o ruku by tiež mala byť nečakaná, mala by byť prekvapením. Samozrejme príjemným.

Obľúbené miesta pre žiadosť o ruku

  • Romantická reštaurácia
  • Obľúbené miesto oboch - prvý bozk, prvá schôdzka a pod.
  • Dovolenka
  • Na pláži
  • Pri západe slnka

Ďalšie inšpirácie pre Vás na romantické žiadosti o ruku:

  • Paríž, Benáty, Verona
  • klenotníctvo
  • medzi nebom a zemou - teplovzdušný balón, vyhliadkový let
  • pod vodou
 

Obľúbené dni pre žiadosť o ruku

  • Valentín
  • Štedrý deň
  • Výročie zoznámenia, prvej schôdzky, prvého bozku a pod.
  • Dovolenka
  • Narodeniny

 

História žiadosti o ruku

Zásnuby alebo pytačky boli na dedine vždy veľkou udalosťou.

Na pytačky sa chodievalo najčastejšie v sviatočný deň, v sobotu alebo v nedeľu. Na pytačky chodil so ženíchom jeho otec, dohadzovač alebo družba, ďalej potom richtár a niektorí muži z príbuzenstva. Samotným pytačkám niekedy predchádzalo “ísť na výzvedy”, kedy sa predbežne zisťovalo veno nevesty.

Ženích prišiel do domu nevestiných rodičov. Družba bol hlavný organizátor pytačiek, ohlásil dôvod návštevy. Hospodár prichádzajúcich uvítal a oznámil im svoj súhlas alebo nesúhlas k svadbe. Všetci prítomní sa potom posadili k jednému stolu a začalo vyjednávanie o veno. Družba vyjednávanie organizoval, dohováral obom stranám, aby pridali alebo zľavili zo svojich požiadaviek. Keď sa podarilo všetko dojednať, podali si rodičia ruky. Nevesta a ženích si taktiež podali ruky a mohli sa pobozkať. Potom richtár spísal svadobnú zmluvu. Úspešné pytačky boli oslávené hostinou, ktorá sa obyčajne končila až po polnoci.

Keď sa dohodol termín svadby, ženích musel na fare vyjednať ohlášky, ktoré sa čítali behom nedeľnej bohoslužby. Ohlášky boli napríklad: „Ohlasuje sa láskam vašim, že v stav manželský vstúpiť chce nevesta N a ženích N"

Kto boli ženích a nevesta?

Za nevestu sa považovalo dievča alebo žena, ktorá sa práve vydávala alebo ktorá mala krátko pred svadbou. Slovo nevesta pochádza od starých Rimanov a je spojené s bohyňou Vestou, ktorej sa panny zaviazali sľubom, že sa nikdy nevydajú a budú jej slúžiť. Tá, ktorá sa vydala a Vestu opustila, sa stala nevestou.

Ženíchom bol muž, ktorý sa práve ženil alebo mal krátko pred svadbou. Slovo ženích je odvodené od ženy, ktorú si muž berie za ženu. I keď dievčatá pred obradom bývali panny, odvodzoval sa výraz ženích od slova žena, ktorou sa dievčatá stali od odňa svadobného obradu.