Slovensko
Pri hľadaní a výbere diamantového šperku naráža mnoho zákazníkov na to, aký je v skutočnosti rozdiel medzi diamantom a briliantom. Zjednodušene povedané je diamant surový kameň v prírodnom stave, zatiaľ čo briliant označuje druh jeho výbrusu. Vo šperkárskom priemysle sa briliantom v pravom slova zmysle označuje diamant okrúhleho tvaru o presne stanovenom počte vybrúsených plôšok tak, aby čo najlepšie viedol a odrážal svetlo.
Diamanty môžu byť vybrúsené do mnohých fantazijných tvarov o rôznom počte plôšok - ako emerald, cushion, princess apod. Brúsenie drahokamov je v šperkárstve majstrovská disciplína, ktorá vyžaduje roky skúseností a úplnú precíznosť. Tejto téme sme na našom blogu venovali samostatný článok, v ktorom sa dozviete, akým procesom musí drahý kameň prejsť, aby získal svoj konečný tvar a lesk.
Počiatky vzniku briliantu
Za prapredka briliantu môžeme považovať taliansky výbrus, tzv. Peruzzi, ktorý vznikol okolo roku 1700. S moderným briliantom sa zhodoval v počte faziet, ale mal iný tvar. Tento výbrus sa ďalej vyvíjal a zdokonaľoval cez tzv. brazílsky, lisabonský a starý banský výbrus. Okrúhle varianty týchto výbrusov sú potom ďalej pomenované ako starý európsky výbrus (alebo tiež anglický či viktoriánsky). Briliantový výbrus je známy asi od roku 1910. Jeho názov pochádza z francúzštiny a znamená žiariaci či jasný. Okolo roku 1917 ho modernizoval Marcel Tolkowski, ktorý dokázal presne spočítať uhly, ktoré by mali jednotlivé časti výbrusu zvierať, aby bol výsledok z hľadiska využitia svetla čo najdokonalejší. To malo za následok rapídne zníženie výťažnosti surového materiálu, pretože tento moderný výbrus bol oproti svojim predchodcom plytší. Nie náhodou sa ale stal najpoužívanejším výbrusom u diamantov. Briliant totiž naozaj dokáže v porovnaní s ostatnými výbrusmi najlepšie zúročiť svetlo. Ale to iba v prípade, že je dobre vybrúsený.
Existujú dva typy briliantového výbrusu - ideálny a bežný. Ideálny výbrus sa takto nazýva preto, že využíva svetla tým najlepším možným spôsobom. Rozlišujeme u neho ešte dva typy, a to americký a európsky. Líšia sa od seba však len minimálne. Ideálny výbrus je na trhu vzácnejší. Má presne stanovené proporcie, ktoré sa uvádzajú v percentách vzhľadom k celkovému priemeru briliantu. Je to preto, že pri brúsení ideálneho výbrusu vzniká väčšinou viac odpadu. Zatiaľ čo pri brúsení bežného výbrusu je snaha o čo najväčšie využitie suroviny na úkor brilancie, za to s dosiahnutím väčšej karátovej hmotnosti, a teda aj vyššie ceny.
Anatómia briliantového výbrusu
Briliantový výbrus sa vyznačuje okrúhlym tvarom a pri pohľade z boku ho môžeme rozdeliť na dve časti, a to vrchnú a spodnú.
Pomyselnou deliacou čiarou je rundista, vybrúsená plôška okolo najširšej časti kameňa. Môže byť rôzne široká, hladká alebo vybrúsená do plôšok. U diamantov sa cielene necháva kus rundisty v hrubom stave, pretože jedine tak môžeme určiť pôvod daného diamantu. U syntetických diamantov je zase do rundisty laserom vypaľovaný kód, ktorý nám pomáha diamant identifikovať. Časť nad rundistou nazývame koruna a časť pod ňou je pavilón.
Pri pohľade zhora vidíme uprostred koruny kameňa veľkú plôšku, ktorá je rovnobežná s rundistou a hovorí sa jej tabuľka. Tá je najväčšou fazetou celého kameňa, a práve cez ňu a okolité fazety prechádza do kameňa najviac svetla. Pri správne vykonanom výbruse by tadiaľ tiež malo svetlo z kameňa vychádzať.
Okolo tabuľky až k rundiste sú umiestnené fazety. Tie sa označujú ako fazety tabuľky (susedia s tabuľkou), fazety hornej časti rundisty (susedia s rundistou) a fazety koruny v strednom rade.
Pri pohľade zospodu uvidíme uprostred špičku, to je fazeta rovnobežná s tabuľkou a nazýva sa kaleta - jej hlavná funkcia je ochranná. Keby bol totiž pavilón vybrúsený do špičky, mohol by sa odštiepiť. U niektorých výbrusov sa miesto kalety používa výraz apex. Táto spodná plôška môže mať aj významnú optickú funkciu, a to úlohu zrkadla.
Okolo kalety nájdeme plôšky zvané fazety kalety. Plôšky priliehajúce k rundiste nazývame fazety spodnej časti rundisty. Medzi nimi sú fazety pavilónu, ktoré majú za úlohu odraziť svetlo späť do koruny. Briliantový výbrus ako taký definuje celkom 57 faziet (plus kaleta), z ktorých 33 je na korune a 24 na pavilónu.
Cesta svetla briliantom
Pri popise budeme vychádzať z briliantu bežného, s ktorým sa stretávame najčastejšie. Pre maximálne využitie svetla je kľúčový uhol zvierajúci pavilón s rundistou. Ten musí byť 40°-45°. Uhol medzi korunou a rundistou by mal byť 34°. Nedodržaním týchto uhlov sa mení hĺbka diamantu. To je rozmer, ktorý meriame od tabuľky po kaletu. Ak je hĺbka optimálna, dochádza k najlepšiemu odrazu svetla vnútri kameňa a diamant má vysokú brilanciu. Svetlo vchádza do kameňa najmä tabuľkou a cez ňu tiež z kameňa vychádza. Pri pohľade zhora skrátka žiari. Ak je hĺbka príliš veľká, svetlo sa nevracia späť do tabuľky, ale odrazí sa v pavilóne a uniká von cez fazety, kde sa šíri zo strán a negatívne ovplyvňuje trblietanie. Pokiaľ má briliant príliš malú hĺbku, svetlo sa v pavilóne odráža von a rapídne sa znižuje brilancia.
Briliantové šperky KLENOTA
Šperky s briliantovým výbrusom patria medzi to najklasickejšie, čo môžete druhému či sebe darovať. Sú elegantné, čisté a oslňujú svojim leskom i vnútorným ohňom. Briliantový výbrus je skvelou voľbou najmä pri výbere zásnubného prsteňa, napr. pri type solitaire, pri ktorom na prsteni hrá hlavnú úlohu iba jeden centrálny kameň.
Brilianty v šperkoch KLENOTA ponúkame štandardne vo farbe G (veľmi biele) a čistote SI (slightly included). To znamená, že môžu obsahovať veľmi malé inklúzie, ktoré však nie sú pri pohľade ľudským okom nijako viditeľné.
Dôraz je kladený tiež na hodnotenie kvality výbrusu. V našej ponuke sú bežne dostupné brilianty v kvalite výbrusu s označením VG. Tie odrážajú takmer všetko dopadajúce svetlo a voľným okom sú od diamantov najvyššej kvality takmer na nerozoznanie. Ak si prajete do šperku osadiť briliant ešte väčšej kvality, radi vám vyhovieme - stačí nás kontaktovať.
