Jedným z parametrov, ktoré významne ovplyvňujú hodnotu diamantov, je karátová hmotnosť. Karát, skrátene ct, je špeciálna jednotka používaná na určovanie váhy diamantov a ďalších drahých kameňov. Jeden karát predstavuje pätinu gramu, teda 200 miligramov a zaokrúhľuje sa spravidla na stotiny.
Váženie drahých kameňov
Pôvod slova karát siaha až do sredoveku. V dávnej minulosti sa na zisťovanie hmotnosti drahých kameňov používali semená rohovníka alebo svätojánskeho chleba s latinským názvom Ceratonia siliqua. Oficiálna jednotka metrický karát s presne danou váhou 0,2 g bola zavedená až v roku 1907. Takto sa hmotnosť drahokamov uvádza dodnes. Na váženie sa už ale nepoužívajú semienka, ale špeciálne váhy s presnosťou na tisícinu.
S pojmom karát sa ďalej môžete stretnúť aj pri klenotníckych zliatinách, predovšetkým zlata, kde označuje ich čistotu. V tomto prípade sa používa skratka kt alebo len k. Stretnete sa tak s označením 14 k alebo 24 k zlato. Čím väčší počet karátov zliatina má, tým väčší podiel vzácneho kovu obsahuje.
Hmotnosť verzus veľkosť
V praxi sa často stáva, že ľudia zamieňajú karátovú hmotnosť s veľkosťou kameňa. Mnohí z nich tak usudzujú, že väčší počet karátov automaticky znamená aj väčší kameň. Ale nie je to také jednoduché. Počet karátov v skutočnosti neurčuje veľkosť, ale hmotnosť kameňa. Nie je teda žiadnou výnimkou, že dva diamanty s rovnakou karátovou váhou budú vizuálne inak veľké. Veľkosť kameňa totiž posudzujeme pri pohľade zhora. Najmarkantnejší rozdiel uvidíme medzi jednotlivými tvarmi a výbrusmi diamantov. Pokiaľ je kameň vybrúsený viac do hĺbky, potom je na povrchu viditeľná menšia časť diamantu. Medzi výbrusy s väčšou hĺbkou patrí aj briliantový výbrus, ktorý ale menší priemer vynahradzuje vysokou iskrivosťou. Naopak pretiahnuté tvary typu markíza či slza pôsobia opticky väčšie.
Čo určuje cenu diamantov?
Diamanty sú medzi drahokamami jedinečné tým, že pre nich existuje celosvetovo uznávaný hodnotiaci systém, ktorý prináša lepšiu orientáciu v aktuálnych cenách vybrúsených diamantov. Nesie názov Rapaport Diamond Report, skrátene tiež „Rap List“. Verejne však na nahliadnutie nie je. Od roku 1978, kedy bol založený Martinom Rapaportom, slúži výhradne profesionálom v odbore, ktorí si prístup k nemu pravidelne platia.
Rapaport má podobu cenníka tvoreného celkom 18 tabuľkami. Cena každého diamantu vychádza z troch parametrov (3C), a to farby, čistoty a hmotnosti. Každú tabuľku tvoria dve osi. Horizontálna zastupuje čistotu a zvislá farbu. V mieste, kde sa pretínajú, stojí cena v amerických dolároch za jeden karát. Tento cenník je aktualizovaný každý piatok a zohľadňuje iba dlhodobé trendy, nie dočasné výkyvy.
Pre záujemcov o diamanty z radov bežných zákazníkov či investorov je k dispozícii iný dokument, a to Diamond Retail Benchmark, podľa ktorého si každý môže zadarmo overiť, či je cena požadovaná za daný diamant adekvátna a spravodlivá. S diamantmi osadenými do šperku je to však oveľa zložitejšie. Vo finálnej cene šperku sa odráža aj hodnota kovu, dizajn, náročnosť spracovania, originalita a ďalšie faktory.
Čím väčší diamant, tým vyššia cena?
Hmotnosť diamantu nie je jediné kritérium, ktoré má vplyv na hodnotu diamantu. Je to súbor tzv. 4C (Carat - hmotnosť, Colour - farba, Clarity - čistota, Cut - výbrus). Môže sa teda stať, že väčší diamant, ktorý vykazuje horšie výsledky v jednom alebo viacerých ďalších parametroch, bude lacnejší ako diamant s nižšou hmotnosťou. Farba aj čistota majú vlastný hodnotiaci systém. Pri farbe cenu znižujú žlté až hnedé tóny. Čisté bezfarebné diamanty, teda tie najhodnotnejšie, sa označujú písmenom D. Pri čistote sa hodnotí miera inklúzií. Témou farby diamantov sme sa zaoberali v článku Klasifikácia prírodných čírych diamantov podľa farby. Diamantovému výbrusu sa zase venujeme v texte Briliant: žiariaci a jasný.
Koľko karátov by mal mať diamant v zásnubnom prsteni?
Ako už bolo povedané, karátová hmotnosť významne ovplyvňuje cenu diamantu. Môžeme teda povedať, že s každým karátom rastie cena diamantu exponenciálne, nie priamo úmerne. Rozpočet, ktorý máme na zásnubný prsteň vyhradený, nám bude svojim spôsobom vymedzovať ponuku prsteňov, z ktorej môžeme vyberať.
Poďme si jednotlivé rozdiely priblížiť na konkrétnom zásnubnom prsteni K0191. Má klasický dizajn, ktorému kraľuje do šiestich krapní uchytený okrúhly diamant v briliantovom výbruse. Práve jeho nadčasovosť z neho robí najpredávanejší zásnubný prsteň z nášho portfólia.
Ceny jednotlivých verzií tohto modelu sa líšia počtom karátov osadeného diamantu. Na nasledujúcej fotografii môžete vidieť porovnanie všetkých veľkostí diamantov, s ktorými tento model vyrábame. Prstienky si tiež môžete pozrieť a porovnať osobne v našom ateliéri.
Cena prsteňa vzrastá s počtom karátov v kvalite SI/G zhruba nasledovne:
- 0,15 ct diamant – do 650 €
- 0,2-0,25 ct diamant – do 1 250 €
- 0,3-0,35 ct diamant – do 2 100 €
- 0,5 ct diamant – do 3 900 €
- 0.8-1,0 ct diamant – od 6 700 €
Určite však neplatí, že najkrajší zásnubný prsteň je ten s najväčším diamantom. Vždy je nutné posudzovať vzhľad šperku v jeho celku. Klenotníci navyše poznajú triky, ktoré opticky zväčšujú plochu diamantu. Tento efekt sa nedá uprieť predovšetkým osadeniu typu bezel alebo luneta, ktoré vytvára okolo celého diamantu kruhové lemovanie. Ak túžite po väčšom prsteni ako umožňuje váš rozpočet, môžete tiež vyberať z modelov, ktoré kombinujú viac menších diamantov. Príkladom je obľúbený dizajn s tromi diamantmi v rade alebo štýl halo, kde je väčší kameň obklopený drobnejšími diamantmi.
Investícia na celý život
Hodnota diamantov stabilne rastie o 5–10 % ročne, čo z nich robí veľmi zaujímavú investičnú komoditu. Udáva sa, že v roku 2020 bolo na celom svete vyťažených až 111 miliónov karátov surových diamantov. Možno vám to pripadá ako obrovské množstvo, ale do rúk brusičov a neskôr klenotníkov sa dostane len ich menšia časť. Väčšina diamantovej produkcie totiž nemá dostatočnú kvalitu, a putuje tak do iných priemyselných odvetví.
Najväčší diamant sveta
A na záver by sme radi spomenuli ešte jednu zaujímavosť. Najväčším diamantom sveta je Cullinan, ktorý bol nájdený v roku 1905 v Južnej Afrike a odvtedy ho zatiaľ žiadny iný nepredčil. Mal neuveriteľných 3106 karátov, teda 621,35 g. Jeho niekdajší majiteľ, britský kráľ Eduard VII sa rozhodol nechať ho rozdeliť na niekoľko kusov u amsterdamských klenotníkov. Tí z neho vybrúsili celkom 9 briliantov. Dva najväčšie kusy boli osadené do britských korunovačných klenotov. Najväčší Cullinan I či tiež Great Star of Africa o váhe 530,4 karátov bol vybrúsený do tvaru slzy a zdobí žezlo s krížom, Cullinan II alebo Second Star of Africa o váhe 317,4 karátov dostal tvar cushion (vankúšik) a je osadený do kráľovskej koruny. Zvyšných sedem briliantov sa nachádza v súkromnom vlastníctve kráľovnej Alžbety II.