Zelená je priamo nabitá symbolikou. Je to farba bezpečia, na semafore znamená „choď“, hovorí sa „dať niečomu zelenú“. Ide o najrozšírenejšiu farbu na Zemi. Vďaka tomu reaguje ľudské oko najcitlivejšie práve na ňu. V psychológii farieb predstavuje život, energiu, mladosť, jar a nádej.
Čo sa týka módy a doplnkov, má zelená jednu veľkú výhodu: jej pestrá škála odtieňov zahŕňa teplé i studené tóny. Pristane tak takmer každému - stačí správne vybrať. Studeným typom pristane hrášková zeleň, olivová a khaki. Teplé typy by mali dať prednosť zelenožltým odtieňom.
Drahokamy zelenej farby
Pod pojmom zelený drahokam si väčšina ľudí zrejme predstaví smaragd, jeden z najcennejších minerálov sveta. Touto farbou však príroda obdarila oveľa viac druhov kameňov a niektoré z nich sa využívajú v šperkárstve čím ďalej častejšie.
Každý zelený drahokam je niečím špeciálny. Jedna vlastnosť ale patrí všetkým - krása. Či už šperk ozdobí jemný zelený ametyst, svieži olivín, vznešený smaragd, alebo tajomný vltavín, vznikne výrazný, elegantný doplnok, ktorý upúta pozornosť. Poďme si bližšie predstaviť šesť zelených kameňov, s ktorými sa stretnete v ponuke šperkov KLENOTA.
Smaragd: kameň múdrosti a prosperity
Kameň cenený a obdivovaný naprieč rôznymi kultúrami už od staroveku. Spoločne s rubínom a zafírom patrí do tzv. veľkej trojky najhodnotnejších farebných drahokamov. Meno pravdepodobne získal z gréckeho slova smaragdos, čo znamená zelený kameň. Smaragdové šperky sa tradične darujú pri oslavách 20. a 35. výročia svadby. Kombináciou prsteňa, náušníc a náhrdelníka vznikne skutočne luxusná súprava. Na obľube získavajú v posledných rokoch tiež zásnubné prstene so smaragdami.
Prvé zmienky o smaragde pochádzajú z obdobia okolo roku 1 500 pred. n. l. z Egypta. Veľkú slabosť pre neho mala Kleopatra. Rada sa ním zdobila a obdarovávala ním dôležitých hostí. Počas histórie boli smaragdu prisudzované najrôznejšie schopnosti. Napríklad pre Rimanov symbolizoval lásku a krásu. Mal mať tiež schopnosť umožniť svojmu nositeľovi vidieť pravdu, posilňovať pamäť a intuíciu. Kvalitu v staroveku známych smaragdov však výrazne prekonali tie, ktoré pochádzajú z kolumbijských nálezísk. Tie boli objavené až v 16. storočí.
Smaragd patrí do skupiny berylov, spoločne s bledo modrým akvamarínom. Za svoju zelenú farbu vďačí prímesi chrómu a vanádu. Pre smaragd sú charakteristické vnútorné inklúzie, ktoré sú u neho spravidla tolerované. Úplne čisté smaragdy sú totiž extrémne zriedkavé. Tieto malé nedokonalosti navyše každému smaragdu dodávajú úplne jedinečný vzhľad.
Vltavín: kameň intuície a zdravia
Rýdzo český drahokam, ktorý sa vyskytuje v niekoľkých lokalitách v povodí rieky Vltavy. Jeho farba sa pohybuje od svetlo zelenej až po tmavo hnedozelenú. Záujem vzbudzuje nielen svojou krásou, ale aj príbehom, ktorý siaha hlboko do histórie. Vltavíny vznikli pravdepodobne pred 15 miliónmi rokov dopadom meteoritu na Zem a vymrštením pretavenej horniny do atmosféry. Niektorí jeho nadšenci veria, že v sebe tieto kamene uchovávajú kozmickú energiu.
Hoci bol Vltavín známy obyvateľom Česka už v dobe kamennej, kedy slúžil na výrobu pracovných nástrojov, prvýkrát bol oficiálne predstavený roku 1787 profesorom Jozefom Meyerom v Týne nad Vltavou. Ako šperkový kameň sa začal hojnejšie využívať v období secesie. Vyzerá skvele najmä vo výrazných zlatých prsteňoch alebo náušniciach. Jemnejším dojmom pôsobí prívesok s vltavínom.
Vltavín má amorfnú štruktúru na rozdiel od kryštalickej formy väčšiny ostatných minerálov. Je pre neho typický zvrásnený povrch, ktorému sa tiež hovorí skulptácia, a drobné bublinky. Najväčší nájdený vltavín pochádza z okolia Slavic a váži 265,5 g.
Olivín: kameň magickej moci a poznania
Olivín čiže peridot, snáď najvýraznejší zo všetkých zelených drahokamov. Vyznačuje sa živo zelenou až žltozelenou farbou. Môžeme sa však stretnúť aj s hnedozeleným, alebo dokonca čisto zeleným drahokamom. Preto tiež býval olivín v minulosti pomerne často zamieňaný za smaragd. Na jeho farbe má podiel horčík a železo.
Najstarší známy výskyt olivínu bol na ostrove Zebirget v Červenom mori, kde sa ťažil už pred 3 500 rokmi. Tento drahokam bol vždy spájaný so svetlom. Egypťania ho nazývali „kameň slnka“ pre jeho teplú farbu. Dokázal vraj svojho nositeľa ochrániť pred temnotou. Túto jeho moc dokázalo ešte umocniť zlato. Najbohatšie zdroje kryštálov olivínu sa nachádzajú v USA, Číne, Vietname, Fínsku, Pakistane a Barme. Tradíciu má olivín aj v Česku, ťaží sa v oblasti Kozákova. Veľmi zriedkavo môže byť obsiahnutý v meteoritoch.
Olivínový prsteň či náušnice ocenia predovšetkým ženy, ktoré sú rady v strede diania a užívajú si obdivné pohľady. Tento drahokam totiž naozaj nejde prehliadnuť.
Zelený ametyst: kameň pravej lásky a sv. Valentína
Ide o menej obvyklú variantu relatívne známeho fialového drahokamu. Zelenému ametystu sa tiež hovorí prasiolit. Tento názov je odvodený z dvoch gréckych slov, a to prason (pór) a lithos (kameň). Prasiolit je z pohľadu geológie druh kremeňa, rovnako ako fialový ametyst, citrín, ruženín alebo záhneda.
Vyznačuje sa jemnou zelenkavou farbou v studenom tóne, ktorá by sa dala opísať tiež ako mentolová alebo mätová. Pristane mu to najmä v spojení s diamantmi a bielym zlatom, táto kombinácia pôsobí veľmi decentne. Úplne jedinečný dojem vzniká zasadením zeleného ametystu do ružového zlata.
Zelené ametysty čiže prasiolity používané v šperkárstve vznikajú umelo vyžíhaním (zahrievaním) prírodného fialového ametystu. Len niekoľko lokalít na celom svete poskytuje materiál vhodný pre vznik prasiolitu, a to náleziská v Brazílii, Arizone a Poľsku. Zaujímavé je, že prasiolity vytvorené v laboratóriu sa na trh dostali skôr (zhruba v polovici 20. storočia), než bol objavený prírodný zelený ametyst v Poľsku (1990).
Zelený diamant: kameň energie a rovnováhy
Diamant sa ako jeden z mála drahých kameňov vyskytuje v prírode vo všetkých odtieňoch. Jeho farebné varianty nadobúdajú v posledných rokoch na popularite. Vyznačujú sa totiž rovnakou trvanlivosťou a odolnosťou ako ty bezfarebné a navyše oslňujú i krásnou farbou. Ako dokonalá kombinácia tradície a originality predstavujú skvelú voľbu pri výbere zásnubného prsteňa.
Zelené diamanty patria k tým najvzácnejším. A majú zaujímavý príbeh. Ich zafarbenie možno pripísať rádioaktívnemu žiareniu, ktoré pôsobilo pri ich vzniku v priebehu miliónov rokov. Samotný diamant však dnes už rádioaktívny nie je, k prípadným obavám teda nie je najmenší dôvod.
Najväčším a najslávnejším zeleným diamantom je Dresden Green, prírodný 41 karátový diamant s jemným šedým podtónom. Pochádza z bane Kollur v Indii. Zakúpil ho Fridrich August II. Saský v roku 1741 a o pár rokov neskôr bol zakomponovaný spoločne s ďalšími 413 briliantmi do spony, ktorú vytvoril šperkár Diessbach z Prahy.
Tsavorit: kameň pozitívneho myslenia a úspechu
Zelená odroda granátu grosulár je v šperkárstve relatívna novinka. Tsavorit bol objavený až v roku 1967 v národnom parku Tsavo v Keni, od ktorého tiež získal svoj názov. Hlavné náleziská sa dnes nachádzajú v Keni, Tanzánii, Pakistane, Kanade a na Srí Lanke.
Za zelenú farbu tsavoritu je zodpovedný vanád a chróm. Odtieňom pripomína smaragd, ale na rozdiel od neho má výraznejší lesk a je tiež trvácnejší. Vďaka tomu sa výborne hodí do prsteňov a ďalších šperkov pre každodenné nosenie. Tsavorit určite zaujme aj priaznivcov úplne prírodných kameňov, pretože býva na trhu bežne dostupný v skvelej kvalite bez inklúzií, a nepotrebuje teda žiadne ďalšie úpravy.