Vltavín je tajomný, rýdzo český drahokam. V histórii bol považovaný za sklenené meteority, slzy prelievané kométami či úlomok Mesiaca, ktorý dopadol na Zem. Jeho špeciálne vlastnosti, pôvod opradený tajomstvom a veľmi úzko lokalizovaný výskyt jeho nálezísk z neho robia svetový unikát.

Ak túžite po kameni, ktorý neprecestoval pol sveta, než sa dostal ku zručným zlatníkom, ale granáty vás neoslovujú, je vltavín ten pravý drahokam práve pre vás. V ponuke KLENOTA nájdete najmä vltavínové prstene z bieleho a žltého zlata.

Zlaté prstene s vltavíny a diamanty - KLENOTA

Dávna história vltavínu

Známy bol už v dobe kamennej. Prírodné skla, ako je vltavín či obsidián, majú po rozbití ostré hrany, takže sa dajú použiť ako primitívny nôž. To pravekí ľudia moc dobre vedeli, a keďže na našom území nebol známy výskyt obsidiánu, používali na ten účel práve vltavíny. Tieto drahokamy sa tak stali predmetom dennej potreby pri spracovaní potravín a kože či výrobe hrotov na šípy a ďalšie zbrane.

Potom vltavíny upadli do zabudnutia alebo možno stratili na atraktivite, a tak nemáme z obdobia staroveku a stredoveku žiadne zmienky ani dochované šperky s vltavínom. Najväčšiu obľubu v šperkárstve získali až v období secesie.

Brúsené vltavíny - KLENOTA

„Objav“ vltavínu a jeho záhadný pôvod

Jeho oficiálne prvé predstavenie spoločnosti sa udialo roku 1787 v podobe referátu prof. Jozefa Mayera chryzolit z Týna nad Vltavou“. Meno profesora Mayera býva spájané s prvým objavom vltavínu v Česku, čo je pravdepodobne mylná informácia. Obyvateľom južných Čiech bol vltavín známy dávno pred tým, pretože sa dal celkom pohodlne zbierať na poli po orbe. Doma ho zrejme mal aj správca Schwarzenberského panstva, ktorý svoje exempláre ukázal grófovi Kinskému. Od korešpondencie grófa Kinského a prof. Mayera je už len krôčik k úžasnému objavu nového „minerálu“.

Vltavín čiže moldavit, ako znie jeho pôvodné pomenovanie (používa sa dodnes), získal svoje meno práve od miesta jeho oficiálneho prvého nálezu. Týn nad Vltavou je v nemeckom preklade Moldauthein. Odtiaľ teda názov moldavit, ktorým kameň pomenoval kustód zbierok Národného múzea v Prahe Franz X. M. Zippo roku 1836. A konečne roku 1891 pri príležitosti Jubilejnej zemskej výstavy sa prvýkrát objavuje český ekvivalent moldavitu - vltavín. Prvé brúsené vltavíny vsadené do šperku sa objavili práve na tejto výstave. Dovtedy sa používali brúsené skla.

Prsteň s vltavínom a diamantmi v bielom zlate - KLENOTA

O existencii moldavitu sa teda už vedelo, jeho vznik bol ale stále záhadou. Profesor univerzity vo Viedni Gustav Tschermaka vyslovil názor, že vltavíny nie sú nič iné ako umelý výrobok. Vltavínom sa zaoberalo mnoho vedcov, medzi nimi aj vtedajší najvýznamnejší prírodovedec Jan Svatopluk Presl, ktorý sa snažil presadiť názov moldavec, ten sa ale neujal. Na správnu stopu prišiel okolo roku 1900 až rakúsky geológ a profesor pôsobiaci vtedy v Prahe na ČVUT Franz Eduard Suess. Ten sa zaoberal prírodnými sklami, ktoré spoločne s vltavínom zaradil správne do skupiny tektitov.

Tradície, legendy a povery

V južných Čechách vznikla krásna tradícia spojená s vltavínmi. Každý muž, ktorý si chcel vziať svoju milú, jej musel k svadbe darovať vltavín. Vltavín bol vnímaný ako dôkaz citov, ktoré muž k žene chová.

Vltavíny sa rovnako ako iné kamene uchytili v liečiteľstve. Tam im bol priradený kozmický význam. Vie vraj v tele odhaliť chorobu, ktorá ešte neprepukla, a dokonca stimulovať telo, aby sa s chorobou samo vysporiadalo. Liečitelia na tento účel často používajú vltavínové kyvadlo. V psychickej rovine dokáže vraj vltavín posilniť našu intuíciu a racionálny náhľad na naše okolie i seba samého.

Zlaté visiace náušnice s vltavínom - KLENOTA

Trocha vedy: unikátne vlastnosti vltavínu

Vltavíny sa svojím neobvyklým pôvodom vymykajú z palety ostatných drahokamov. Neradíme ich do žiadnej kryštálovej sústavy (sú amorfné), každý kus je skutočným originálom, nenájdeme dva totožné. Chemicky sa jedná o kremenné sklo SiO2 s prímesou hliníka či draslíka, veľmi malým podielom železa (pod 0,4%) a takmer žiadnym obsahom vody (0,02%).

Sú priehľadné či priesvitné, farby zelenej, čiernozelenej alebo hnedozelenej, radíme ich medzi tektity. Sú dokonca jedinými európskymi tektitmi. Vyskytujú sa najčastejšie v guľovitých, elipsoidálnych, vajcovitých, sploštených a pretiahnutých tvaroch, ktorých povrch je zbrázdený rôznymi ryhami, jamkami, vyčnievajú z neho hroty a hrbolčeky. Tejto špecifickej štruktúre sa hovorí skulptácia a spoločne s unikátnou farebnosťou (často mix zelených odtieňov v jednom kuse) je kritériom pre originalitu každého kameňa. Vltavíny sa vyznačujú tvrdosťou 5,5-6,5; bielym vrypom, skleným leskom a ako iné tektity aj lasturnatým lomom. Poškodzuje ich kyselina fluorovodíková.

Prsteň z bieleho zlata s vltavínom - KLENOTA

Tajomstvo vltavínu odhalené

Vznik vltavín bol dlho záhadou. Jedna zo starších teórií hovorila o kozmickom pôvode vltavínov, ktoré dopadli na zem v podobe meteoritu. V skutočnosti je to ale trošku zložitejšie. Neskôr totiž prišli vedeckí odborníci s detailnejšou teóriou, ktorá je dnes všeobecne uznávaná.

V treťohornom období miocénu pred 15 miliónmi rokov skutočne na zem dopadol meteorit. Mal v priemere 1 km, priletel najskôr od západu a dopadol pod veľmi šikmým uhlom na územie dnešného Bavorska. Dnes nám po ňom zostal Rieský kráter (Ries Kessel) o veľkosti 24 km v priemere a hĺbke vyše 600 m. Pri dopade alebo ešte v atmosfére sa pravdepodobne rozpadol a vytvoril ešte iný kráter vo vzdialenosti 30 km od hlavného nárazu.

Udalosť pádu meteoritu sa v oboch teóriách zhoduje. Rozdiel spočíva v tom, že hornina, z ktorej vltavíny vznikli, už na Zemi bola. Tesne pred dopadom meteoritu sa totiž na kremeň bohatá hornina v mieste kolízie roztavila a po náraze sa žeravé kúsky zeminy vymrštili do atmosféry.

Brúsené vltavíny - KLENOTA

Leteli niekoľko sto kilometrov a dopadli na juh Čiech a Moravy, približne 450 km od pôvodného nárazu. V lete získali kamene svoj tvar, v niektorých vznikli početné bublinky, ochladili sa a stuhli. Práve fakt, že bublinky, ktoré v kameňoch vznikli a zostali tam uväznené, majú často 19-25 × nižší tlak, než je u hladiny mora, bol pre vedcov vodítkom k zisteniu, že vltavíny pravdepodobne vznikli vo vyšších vrstvách atmosféry. Po dopade na zem boli ešte unášané vodou do najbližších zníženín. Potom ich zanášali ďalšie vrstvy horniny a pôsobením vody, pohybom štrkopieskov a kyslosťou pôdy vznikalo na povrchu ich povestné ryhovanie.

Každý vltavín je originál

Vltavíny z rôznych pádových polí (miest dopadu) bývajú odlišné. Napríklad tie z južných Čiech majú trochu iné chemické zloženie a všeobecne väčší obsah bubliniek (s veľkosťou od desatín mm do niekoľkých mm, zriedkavo až 1 cm). Vynikajú krásnou zelenou farbou a nádhernou, neuveriteľne variabilnou skulptáciou.

Juhomoravské vltavíny sú zase o niečo väčšie, farbou viac do hneda, tmavé, takmer vyhladené bez výraznejšieho ryhovania. Niektoré vltavíny bez ohľadu na lokalitu môžu obsahovať okrem bubliniek aj inklúzie. Najčastejšie sa jedná o vzácne prírodné sklo lechaterierit. Vo vltavínoch tvorí dlhšie vláknité štruktúry sfarbené do žlta, zelena či hneda. Tie sú vidieť iba pod mikroskopom.

Prsteň s vltavínom a diamantmi v bielom zlate - KLENOTA

Ako vybrať ten pravý

V dnešnej dobe sa v šperkárstve používajú ako brúsené, tak surové kamene, ale v obľube je i glyptika (umelecké predmety vyryté či vyrezané z drahokamov). Na kameni sa najviac cení jeho neporušenosť, veľkosť, tvar, štruktúra skulptácie a farba. Preto ak beriete nákup šperku zároveň ako investíciu, je najvhodnejšie zvoliť surový kameň. A vzhľadom k tomu, že jediné svetové náleziská kvalitných šperkových kusov sa nachádzajú na území Čiech a Moravy, dá sa predpokladať, že ich cena rýchlo porastie.

U brúsených kameňov zase krásne vynikne ich farba, ktorá je u väčších surových kusov najviac viditeľná, len ak sa na vltavín pozrieme proti svetlu. Inak sa často javia ako veľmi tmavé až čierne. Vltavíny sa najčastejšie brúsia do guľatých či oválnych tvarov. Ak túžite nosiť na ruke väčší kameň, určite neprehliadnite výbrus s názvom cushion, ktorý má tvar oblého štvorca.

Vltavíny všeobecne vyzerajú obzvlášť dobre v kombinácii s diamantmi, ktoré podporia ich nádhernú tajomne zelenú farbu. Pristane im žlté aj biele zlato.

Zlatý prsteň s cushion vltavínom a brilianty - KLENOTA

Ako kúpiť pravý vltavín a mať ho dlho krásny

Brúsením kameň trochu stráca na atraktivite aj na cene. Aj keď je prírodného pôvodu, je dobré mať na pamäti, že sa jedná o sklo. Je teda pomerne krehké, ľahko sa triešti. Voči teplu je odolný, aj napriek tomu mu však kvôli prítomným inkluziám a bublinkám môžu uškodiť teplotné šoky.

Predtým sa vltavíny nahradzovali fľaškovo zeleným sklom a výsledok bol takmer na nerozoznanie. Dnes vieme pravé vltavíny spoznať vďaka mikroskopickým analýzam. Aj keď sa na trhu sem tam môže objaviť falzifikát, pri nákupe šperkov KLENOTA máte záruku pravosti kameňov a certifikát ku každému drahokamu je samozrejmosťou.

Prstene z bieleho zlata s vltavíny a diamantmi - KLENOTA

Kde sa vltavíny ťažia

Vltavíny šperkovej kvality sa nachádzajú výhradne v Čechách. 99% všetkých vltavínov pochádza z južných Čiech z oblasti medzi Prachaticemi a Trhovými Sviny pri západnom okraji Českobudějovickej panvy. Nájdeme tu najkvalitnejšie kusy. Vltavíny horšej kvality sa dajú nájsť aj v Třeboňskej panve, na južnej Morave alebo v Chebskej panve. V zahraničí ich môžeme objaviť u nemeckých Drážďan či rakúskeho Radessenu.

Na vrchole rebríčka v popularite lokalít vedie jednoznačne juhočeská Besednica a Chlum, odkiaľ pochádzajú tie najkrajšie kusy, často strapatého vzhľadu. Tiež sa ľudovo označujú ako ježkovia. Nalezisku v Besednici sa potom medzi zberateľmi hovorí ježkovňa. Toto nálezisko má ale aj tienistú stránku - kopanie do viac ako metrovej hĺbky silne narušuje krajinu a môže byť aj nebezpečné. Dnes už je zakázané, načierno však napriek tomu pokračuje. Ak by ste si chceli nájsť vlastné vltavíny, skúste radšej šťastie na poli. Poľný zber je povolený.

Prsteň z bieleho zlata s vltavínom a diamantmi v dielni ateliéri KLENOTA

Rekordy a zaujímavosti

Najväčšie nájdené vltavíny v Čechách sa nachádzajú v súkromných zbierkach. Dva z nich boli nájdené v Radomiliciach. Nález z roku 1980 váži 142,5 g, vltavín objavený roku 1985 má 125 g. Toho istého roku bol nájdený ešte jeden veľký kúsok, a to v Dubenci. Ten váži 130,7 g. Z moravských vltavínov prvé tri miesta obsadili 265,5 g vážiaci slavický vltavín (1971), 235 g vltavín z Terůvky (1913) a 232,5 g ťažký vltavín zo Štěpánovic. Pritom priemerná hmotnosť nájdených vltavínov v Čechách je len 6,7 g a na Morave 13,5 g.

V období secesie sa vltavíny tešili veľkému záujmu, ktorý však dlho nevydržal. Mohli za to falšovatelia tohto svetového unikátu, pretože do šperku vsadené brúsené sklíčko fľaškovo zelenej farby je od pravého vltavínu takmer na nerozoznanie. Ľudia preto stratili k obchodníkom dôveru. Späť na výslnie sa tak dostal až v spojitosti s britskou kráľovnou Alžbetou II., ktorá dostala od švajčiarskej vlády darom súpravu šperkov z platiny, kde bol okrem diamantov a čiernych perál vsadený prírodny nebrúsený vltavín. Tento dar vzbudil v spoločnosti vlnu záujmu o šperky s podobným kameňom.

TIP NA ZÁVER: Ak patríte medzi skalných fanúšikov vltavínov a ich prírodnej krásy, odporúčame návštevu múzea v Českom Krumlove, Českých Budějoviciach či v Týne nad Vltavou. Tamojšie zbierky sú skutočne obsiahle a ponúkajú prehľad celého spektra farieb a tvarov tohto českého drahokamu.

Prsteň s vltavínom a diamantmi v bielom zlate - KLENOTA