Slovensko
Každý asi tuší, že nie je perla ako perla. Perly sú veľmi variabilné „živé drahokamy“ a môžeme ich deliť do niekoľkých skupín. Dnes sa zameriame na perly riečne čiže sladkovodné, teda tie „vyrobené“ sladkovodnými lastúrnikmi. Povieme si, aké sú ich charakteristiky, čím sa odlišujú od perál morských a ako sa o ne najlepšie starať.
Najprv si ale poďme vyjasniť základné pojmy, v ktorých často panuje zmätok. Perly môžeme rozlišovať na pravé a falošné, prírodné a kultivované, sladkovodné a morské. Prírodné aj kultivované perly (ako sladkovodné, tak morské) sú považované za perly pravé. Falošné perly sú vyrobené zo skla, z keramiky či iných materiálov. Nevznikli organickou cestou v lastúrnikoch a nemajú rovnaké vlastnosti ako perly pravé. Pravé prírodné perly sú dnes extrémne vzácne a sú veľmi drahé. Málokedy navyše dosahujú ideálnej kvality pre použitie do šperku. V perlových šperkoch sa teda takmer vždy stretnete s kultivovanými perlami.
Vznik a pôvod sladkovodných perál
Perly sa neradia medzi nerasty. Vznikajú ako produkt obrany niektorých lastúrnikov voči cudzorodému teliesku, ktoré im prekážajú v lastúre. Princíp vzniku prírodných a kultivovaných perál je rovnaký. Keď sa do mušle dostane cudzorodé teliesko, v prírode napríklad kus kamienku, lastúrnik ho začne obaľovať perleťou, aby bolo pekne oblé a jeho prítomnosť nebola lastúrnikovi taká nepríjemná. Nevedia to však všetky lastúrniky. Zo sladkovodných živočíchov je najvýznamnejšia perlorodka riečna (Margaritifera margaritifera) a korýtko (Unio). Vplyvom znečistenia a regulácie vodných tokov sa však stala perlorodka silne ohrozeným živočíchom. Z exotických sladkovodných lastúrnikov môžeme menovať napríklad Hyriopsis cumingii.
V prípade kultivovaných perál sa do mušle cielene umiestni ako základ tzv. seed, čo je pri sladkovodnej perle kus mäkkého tkaniva, ktorý lastúrnik postupne obaľuje perleťou. Seed je teda stred budúcej perly. Jeho implantáciou začne 2–7-ročný proces, na konci ktorého čaká hotová sladkovodná perla. Obdobný postup sa používa aj pri morských perlách, do lastúrnikov sa ale vkladá iné jadro. Hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje konečnú podobu perly – najmä farbu, tvar a kvalitu perlete – je prostredie, v ktorom lastúrnik žije.
Hodnotenie perál
Prírodné aj kultivované perly charakterizuje ich jedinečnosť. Každá z nich je originál a každá má svoju cenu. Existujú hodnotiace škály, ktoré pomáhajú pri určovaní hodnoty perly. Výsledná cena je však súčtom niekoľkých základných faktorov: veľkosti, farby, povrchu a lesku.
Najviac sa stretnete s hodnotením AAA-AA-A. Čím viac „áčok“, tým je perla kvalitnejšia. K presnejšiemu ohodnoteniu sa tiež používa znamienko +. Kvalita AA-A sa teda zapíše ako A+. Niektorí predajcovia, väčšinou z Ázie, však používajú stupnice väčšieho rozsahu, napríklad A-AAAAA, kde hodnotenie AAA nie je najlepšie, ale priemerné. To môže byť mätúce, preto si treba dávať pozor, podľa ktorej stupnice sú perly hodnotené. V Amerike sa používa ešte ďalšia škála, ktorá perly hodnotí A–D, kde A zodpovedá najvyššej kvalite.
Vlastnosti sladkovodných perál
VEĽKOSŤ perál sa meria v milimetroch a vyjadruje ich priemer. Priemer niektorých druhov morských perál môže dosahovať 14 mm, výnimočne dokonca viac. Perly sladkovodné sú však spravidla menšie. Ich veľkosť sa pohybuje od 2,5 po 9,5 mm. Pri veľkostiach nad 9 mm cena začína pre ich vzácnosť strmo stúpať. Veľkosť však nie je to hlavné, čo robí perlu cennou. Pokiaľ je perla veľká, ale v ostatných ohľadoch nekvalitná, jej atraktivita a cena nebudú nijak vysoké. Preto je dôležité hľadieť aj na ďalšie parametre.
FARBA perly nás zaujme na prvý pohľad. Farebná škála sladkovodných perál je pomerne široká. Pohybuje sa od bielej, krémovej, ružovej, lososovej cez fialkovú až po levanduľovú. Iba tieto farby vie sladkovodný lastúrnik vyrobiť prirodzenou cestou bez pomoci človeka. Na trhu sa samozrejme stretneme aj s inými farebnými odtieňmi. Hnedé, čierne, modré alebo zelené sladkovodné perly však vznikajú umelým dofarbovaním a mala by tomu zodpovedať aj ich cena. Pri farbe si všímame, či je perla sfarbená rovnomerne a nemá na sebe farebné fliačky. U niektorých druhov môžu byť tieto „šmuhy“ naopak žiadané. Pri voľbe farby odporúčame riadiť sa srdcom.
Ruka v ruke s farbou ide LESK. Ten sa hodnotí pomocou mnohých kategórií, v ktorých sa orientujú iba skutoční znalci. Pre veľmi zjednodušené hodnotenie nám poslúžia tieto tri: vysoký lesk, hodvábny lesk a matný povrch. Prvé dve sú žiaduce, matný dojem by ale perla rozhodne budiť nemala. Kvalitná perla by mala žiariť. Mala by od svojho povrchu odrážať svetlo s vysokou intenzitou a žiariť zvnútra zo svojho stredu. Taká perla je kvalitná a pôsobí veľmi živým dojmom. Kvalitu perlete – a teda aj lesku – ovplyvňuje prostredie a zdravie materského lastúrnika, dĺžka rastu perly a ďalšie faktory. Sladkovodné perly budú mať vždy viac perlete ako perly morské, ale ich lesk bude skôr hodvábny, a budú teda žiariť o niečo menej.
POVRCH perál je základným ukazovateľom, podľa ktorého môžeme rozoznať perly pravé a umelé. Žiadna pravá perla, prírodná ani kultivovaná, nie je dokonalá. Vznikla v živom organizme, ktorý ju postupne utváral. Jej povrch preto obsahuje rôzne brázdičky, priehlbiny, výčnelky a ďalšie nedokonalosti. Tie ju robia jedinečnou, ale aj lacnejšou. Preto sa pri určovaní hodnoty perál hľadí aj na hladkosť povrchu. Na druhú stranu, pokiaľ má perla nejakú nedokonalosť, je cenovo dostupnejšia. Malá nedokonalosť sa potom dá šikovne schovať tak, že na finálnom šperku nie je vôbec vidieť. Takmer všetky perly nejakú povrchovú chybu majú, a pokiaľ nie, ich cena je astronomická. Povrch perál môže byť aj ryhovaný, čo vyzerá, ako keby mala perla dookola opasok.
Poslednou vlastnosťou, ktorou nás perla zaujme, je TVAR. Sladkovodné perly majú rôzne tvary. Najviac cenené sú samozrejme dokonale okrúhle perly s hladkým, lesklým povrchom a rovnomernou farbou. Čím dokonalejšia sféra, tým vyššia cena. U nepravidelných tvarov sa naopak cení ich symetrickosť. Okrem okrúhlych môžu byť perly tiež oválne, barokové alebo tzv. coin (tvar mince), môžu mať aj tvar hrušky alebo kvapky.
Špeciálne druhy sladkovodných perál
Keshi perly vznikli vlastne omylom - ako vedľajší produkt pri kultivácii perál. Napríklad ak lastúrnik neprijme seed, vylúči ho, ale napriek tomu vyprodukuje perleť, nesie výsledná perla označenie keshi. Často tiež vzniká v iných častiach lastúrnika, než bolo zamýšľané. Pôvodne sa tak hovorilo iba určitým morským Akoya perlám, teraz sa tak ale označujú aj perly sladkovodné. Keshi perly majú nepravidelný tvar s rôznymi výčnelkami a sú bez jadra. Kvôli absencii jadra síce nebývajú považované za prírodné perly, svojimi vlastnosťami však perly s jadrom predbehnú. Sú tuhšie, teda odolnejšie, majú žiarivejšie farby a väčší lesk. Najvzácnejšie sú okrúhle keshi perly. Tie predstavujú iba 0,01 % všetkých keshi perál a predávajú sa podľa svojej karátovej hmotnosti.
K najväčším kultivovaným sladkovodným perlám patrí relatívna novinka s názvom Edisonove perly. Roku 2010 ich predstavila skupina čínskych spoločností, ktorá v spolupráci s tamojšou univerzitou 5 rokov experimentovala a vyvíjala kultivačný proces. Na ich výrobu má patent a spolupracuje len s niekoľkými priekupníkmi. Preto Edisonove perly v bežnej ponuke nenájdete. Podobne vyzerajúce perly, ktoré ale vyrábajú iné spoločnosti, sú napríklad perly Ming, Kasumi alebo Ripple. Edisonove perly dosahujú veľkosti až 20 mm, pretože sa pestujú v perlorodkách po jednej, a majú tak väčší priestor pre rast. Okrem toho sa do lastúrnikov vkladá iné jadro, než sa obvykle pri kultivácii sladkovodných perál používa. Edisonove perly majú takmer okrúhly tvar a sú unikátne aj svojou farebnosťou a vysokým leskom.
Ďalší veľmi zaujímavý a relatívne nový variant predstavujú „nadýchané“ soufflé perly. Ich názov má pôvod vo francúzštine a opisuje ich vypuklý tvar. Vznikli náhodou pri vývoji kultivačných techník. Na kultiváciu väčších perál sa totiž musí lastúrnik pripraviť. Je potrebné zväčšiť jeho perlový vak, aby ho implantácia jadra nezabila. Pri výrobe soufflé perál sa ako jadro používa vysušená bahenná guľôčka, ktorá po vložení do útrob živočícha nasaje vodu a napučí. Lastúrnik pokryje guľôčku vrstvou perlete. Po vybratí perly sa odstráni bahno a perla zostáva dutá. Soufflé perly sú nepravidelné, majú barokový tvar a oproti ostatným perlám sú ľahšie. Vrstva perlete je však extrémne silná a perla veľmi odolná. Navyše vďaka hrúbke perlete získava kovový lesk a krásne intenzívne a hlboké farby.
Za zmienku stoja aj mabe perly, ktoré sú v porovnaní s inými perlami lacnejšie. Majú pologuľatý tvar a na ich kultiváciu sa používa trochu iný postup. Do lastúrnika sa vloží pologuľaté jadro, ktoré živočích obalí perleťou. Perla je ale prirastená k vnútornej strane plášťa perlorodky. Má tak jednu stranu plochú a svojím tvarom pripomína kabošon. Vložené jadrá bývajú pomerne veľké. Vrstva perlete tak síce nedosahuje veľkú hrúbku, ale vzniknuté perly môžu nadobúdať nadpriemernej veľkosti. Na rozdiel od väčšiny svojich sladkovodných príbuzných sa mabe perly nenavliekajú na niť, ale používajú sa skôr ako minerály – do šperkov sa osadzujú. Tým vzniká mnoho nových možností, ako perlu v šperku využiť. Mabe perly pôsobia veľmi jemne a najviac vyniknú osadené do prívesku alebo náušníc.
Perlové šperky: základ každej šperkovnice
Perlové šperky sú veľmi osobné. Trvalá krása perál závisí od nosenia – potrebujú totiž kontakt s pokožkou. Tá ich v podstate leští a impregnuje. Žiadny iný drahokam nevyžaduje taký úzky kontakt s človekom. Perla navyše nemusí plniť iba estetickú funkciu. V niektorých kultúrach veľkosť perál vyjadruje spoločenský štatút ženy. Vysoko postavené alebo staršie dámy nosia spravidla veľké perly a dávajú tak najavo svoju dôležitosť.
Perly majú široké využitie. Niektoré sa môžu do šperku osadiť, polovŕtané perly sa osadzujú do prsteňov, náušníc či príveskov. Vŕtané perly navlečené na šnúrke tvoria tradičné náhrdelníky a náramky. Perlové návleky sú tradičným, nestarnúcim šperkom, ktorý by mala vlastniť každá žena. Sú veľmi elegantné a luxusné a využijete ich pri mnohých príležitostiach. Perly môžu byť slávnostné, ležérne, formálne aj neformálne. Stačí si zvoliť veľkosť a dĺžku návleku. Vedela to aj Coco Chanel, ktorá na perly nedala dopustiť. A nie náhodou sú perly súčasťou každej zbierky klenotov všetkých súčasných i minulých šľachtičien.
Ako sa o perly starať a uchovať ich dlho krásne
Starostlivosť vlastne začína už správnym výberom pri kúpe. Kvalitne prevedený perlový šperk totiž musí spĺňať určité pravidlá. Perly osadené do misiek alebo lôžok by vždy mali byť polovŕtané a nasadené na drieku. Pokiaľ je perla iba vlepená do misky, čoskoro odpadne. Driek ju drží na mieste a bráni uvoľneniu. Pokiaľ sa predsa len stane, že sa perla uvoľní, vďaka drieku si to väčšinou včas všimnete, pretože sa perla najprv začne hýbať. V takom prípade je lepšie nechať ju hneď prelepiť. U kvalitného a profesionálne vyrobeného šperku však nesmú byť vidieť stopy lepidla.
U šnúr, náhrdelníkov a náramkov si všímajte v prvom rade uzlíkov medzi jednotlivými perlami. Tie plnia dvojakú funkciu: jednak zabraňujú tomu, aby sa perly dotýkali a oťukávali sa, jednak keby sa návlek roztrhol, perly sa nerozkotúľajú a nepostrácajú sa. Uzlíky musia byť medzi všetkými perlami bez výnimky – vždy po jednej – a mali by byť rovnako veľké. Musia byť dobre utiahnuté, čo si môžete ľahko overiť ľahkým zatiahnutím za konce návleku. Pokiaľ ľahko pruží a medzi uzlíkom a perlou sa neobjaví medzera, je návlek kvalitný. Dôležité je tiež skontrolovať čistotu prevedenia ukončenia návleku. Perlový náhrdelník by mal vyzerať rovnako po celej svojej dĺžke.
Pri nosení perlového návleku je dôležité priebežne kontrolovať, či sa niť neprevesí. Pokiaľ objavíte medzery, je dobré nechať perly ihneď prevliecť. Kvalitnejšie šnúry a náhrdelníky sa navliekajú dvojito. Pre dlhšiu životnosť návleku odporúčame dávať dole perly pri kúpaní a ďalších situáciách, kedy by mohli byť vystavené vode. Perlám voda nevadí, ale niť rýchlejšie krehne. Výnimkou sú chlórované bazény, v ktorých trpia aj perly.
Pre zachovanie krásy perál je najdôležitejšie dodržiavať pravidlo: „perly si nasaďte ako posledné a dávajte dole ako prvé.“ Perlám totiž nesvedčí vystavenie chemikáliám, ako sú parfumy krémy ani ďalšie kozmetické prípravky. S tým súvisí aj ich čistenie. Perly utierame navlhčenou handričkou. Používame vlažnú vodu, v prípade väčšieho znečistenia mydlovú vodu. Potom ale musíme perly ošetriť ideálne pupalkovým olejom - odmastenie je totiž to najhoršie, čo im môžeme urobiť. Pri ošetrovaní olejom dbáme na to, aby sme si nezafarbili niť. Perly vždy ošetrujeme čistými rukami.
Zaujímavosti alebo Čo ste o sladkovodných perlách asi nevedeli
V skorších dobách sa perly pestovali aj v Čechách, a to v Horažďoviciach. Na prelome 18. a 19. storočia založili majitelia tamojšieho panstva chov v zámockom náhone. Násadu nechali doviezť z Holandska. V súvislosti s rozvojom priemyslu a zhoršovaním kvality vody perlorodky umierali a posledný výlov bol vykonaný roku 1944.
Dnešná svetová produkcia perál pochádza prevažne z Číny. 95 % dostupných sladkovodných perál má pôvod v tamojších sladkých vodách. Ich veľkosť sa pohybuje od 2 do 16 mm. Jedna perlorodka môže naraz vyrobiť až 20 perál, čo je 10× viac ako morský lastúrnik. Preto sú sladkovodné perly lacnejšie (a tiež menšie) ako perly morské. V súčasnej dobe ale cena perál strmo stúpa. Dopyt totiž ďaleko presahuje ponuku; vplyvom znečistenia sladkých vôd je pestovanie perál čím ďalej ťažšie a za posledné roky klesla produkcia na polovicu. Aj napriek využitiu nových technológií sa dá predpokladať, že ceny perál len tak neklesnú.
Najväčšia známa sladkovodná perla sa volá Spiaci lev. Nie je guľatá, má nepravidelný tvar, ktorým skutočne pripomína ležiacu šelmu alebo slona. Perla má necelých 7 cm, váži 120 g a pochádza z Číny. Jej vznik je datovaný do obdobia 1700-1760. Odvtedy prešla klenotnicami niekoľkých majiteľov, medzi ktorých patrila napríklad aj Katarína Veľká. Naposledy bola táto perlová rekordérka vydražená v roku 2018 za 320 000 eur.
Sladkovodná perla, ktorá bola nájdená náhodou a bola klasifikovaná ako dokonalá, sa volá Abernethy Pearl. Bola nájdená v Škótsku v rieke Tay v roku 1967. Nesie meno potápača, ktorý ju našiel. Skoro 30 rokov bola vystavená v klenotníctve Cairncross, kým nebola v roku 1992 predaná. Kto je však teraz jej vlastníkom, je dodnes obostreté tajomstvom.
