Slovensko
K diamantom sa viaže veľa prezývok. Môžeme o nich povedať, že sú večné, cenné, krásne, vzácne... Ale kde sa vzali? Akým spôsobom sa ťažia? A ako sa dostanú až do šperku KLENOTA? To sa dozviete v tomto článku.
Vznik diamantov
Diamanty sú formou uhlíka, rovnako ako obyčajný grafit, ktorý nájdeme v ceruzke. To, čo diamanty odlišuje, sa skrýva na úrovni atómov a ich väzieb. Väzby diamantu sú totiž pevnejšie ako u grafitu a tiež majú inak usporiadané atómy v kryštálovej mriežke. Diamant završuje Mohsovu stupnicu tvrdosti, ale je pomerne krehký vďaka dokonalej štiepivosti. Teória hovorí, že diamanty vznikli vo veľkých hĺbkach vo vrchnom zemskom plášti pri vysokých teplotách 900-1300 °C a tlaku. Od toho sa tiež odvíja typ horniny, v ktorej ich dnes môžeme nájsť. Jedná sa o ultrabazické vyvreliny, ako sú kimberlity alebo lamproity. Diamanty môžeme nájsť vo všetkých farbách. Sfarbenie je závislé na prímesi iného prvku alebo napríklad radiácii a deformácii kryštálovej mriežky.
Cesta diamantov k ľuďom
Predtým sa diamanty neťažili, ale hľadali v náplavoch. Odtiaľ tiež pochádzajú všetky historické diamanty. Svetovú kolísku diamantov nájdeme v Indii, z ktorej pochádzajú prvé zmienky o diamantoch vrátane prvých objavených ložísk. Prvým dokladom o obchodovaní s diamantmi je indická daňová kniha v sanskrte zo 4. storočia pred Kristom. Diamanty sa v tej dobe získavali z náplavov rieky v oblasti Golconda. Miestne trblietavé nerasty veľmi skoro získali tiež mystickú povesť a začali byť spájané s láskou.
Ďalšie zmienky pochádzajú z obdobia po Kristovi, konkrétne z roku 16 zo zachovaných textov rímskeho básnika a astrológa Manlia a z roku 100 z textov Plinia Mladšieho. Do Európy sa diamanty údajne dostali spoločne s Alexandrom Veľkým, niektoré pramene ale potvrdzujú, že Európu uzreli už v 6. storočí pred Kristom. Z tejto doby totiž pochádza bronzová soška zo starého Grécka, ktorá má do očí vsadené dva neopracované diamanty. Ďalšiemu pohybu diamantov medzi Európou a Áziou pomohla Hodvábna cesta, vďaka ktorej obľuba diamantov strmo stúpala.
Počiatky opracovania diamantov na území Európy nájdeme v 14. storočí v Benátkach, ktoré boli považované za európske diamantové centrum. Brusičský kumšt sa čoskoro začal šíriť ďalej - do Paríža, Brugg, Antverp alebo Norimbergu, kde vznikol roku 1375 prvý cech brusičov a leštičov kameňov.
V renesancii boli diamanty obzvlášť obľúbené. V druhej polovici 14. storočia boli objavené štiepne roviny diamantov, čo zásadne ovplyvnilo brusičskú prax. Kamene sa štiepali na menšie kusy pomocou dláta, čo urýchlilo prácu. Dláto sa však muselo priložiť na správne miesto. Keď sa to nepodarilo, vzácny kameň sa rozbil a znehodnotil.
Na konci 14. storočia sa svetové centrum diamantov presunulo do Antverp. Tu roku 1475 došlo k ďalšiemu prelomovému objavu, ktorý odštartoval trend symetrie v leštení diamantov. Na svedomí ho má belgický brusič Lodewyk van Berken, ktorý predstavil koncept absolútnej symetrie jednotlivých faziet brúseného kameňa. Pomohol mu k tomu nástroj zvaný scaif, ktorý fungoval na princípe rotácie kotúča impregnovaného olivovým olejom s diamantovým prachom. Týmto prístrojom bolo možné obrúsiť každý nežiaduci element na povrchu diamantu. Na konci 15. storočia sa ponuka diamantových tvarov rozšírila o tabuľkové výbrúsy - štvorce, kosoštvorce i obdĺžniky.
Na začiatku 16. storočia sa objavil výbrus do tvaru ružice (routa) a obľube sa tešil viac ako 100 rokov. V 17. storočí sa bežne brúsilo do tvarov markízy, kvapky alebo oválu. Skutočne revolučný nápad však vzišiel z hlavy benátskeho brusiča Vincenta Peruzziho, ktorý zverený diamant vybrúsil do tabuľky s 32 plôškami v hornej časti a 24 plôškami s obrúsenou špičkou v spodnej časti. Tak vznikol dnes najvýznamnejší diamantový výbrus zvaný brilliant, vďaka ktorému najlepšie vyniknú optické vlastnosti diamantov.
V 18. storočí sa objavujú prvé vankúšové výbrusy - štvorce a obdĺžniky so zaoblenými rohmi. Do konca 18. storočia pochádzali všetky diamanty z Indie, ale tamojšie zdroje sa začali stenčovať. V 2. polovici sa na scéne objavil nový zdroj - Brazília. India síce pomaly vyťažila svoje ložiská, ale za celý čas prevádzky vydala svetu niekoľko slávnych diamantov - modrý Hope, Koh-i-Noor, Orlov, Veľký Mogul a ďalšie.
Počiatky ťažby
Jednou z diamantonosných hornín je už spomínaný kimberlit. Väčšina tejto horniny vznikla pred 70-150 miliónmi rokmi, ale poznáme aj kimberlity staré 1,2 miliardy rokov. Výskyt diamantov v kimberlitoch je však percentuálne nízky - zo všetkých kimberlitov na Zemi je ich iba 15 % diamantonosných a z toho 6 % tažitelných. Kimberlit je hornina viazaná na sopečnú činnosť - ide o intruzívnu horninu stuhnutú pod povrchom Zeme. To je kľúčové pre vznik veľkých diamantových i iných kryštálov. Vďaka tomu, že hornina tuhla pomaly, mali minerály čas vykryštalizovať a narásť do pekných ohraničených zŕn a kryštálov.
Kimberlity môžeme nájsť v južnej Afrike, ktorá bola v minulosti vulkanicky aktívna. Dokonca aj názov kimberlit pochádza z JAR, konkrétne baníckeho mestečka Kimberley, kde na konci 19. storočia odštartovala diamantová horúčka. Roku 1866 si farmár Schalk van Niekerk všimol, že sa chlapec zo susedstva hrá so zaujímavým trblietavým kamienkom. Neváhal a poprosil ho, či by mu kameň nepredal. Chlapcova matka odmietla prijať peniaze za kus obyčajného kameňa a nerast mu darovala. Ten potom vystriedal niekoľko majiteľov, až sa zistilo, že išlo o diamant vážiaci 21 karátov. Dostal meno Eureka a pozrieť sa na neho môžete v múzeu Kimberley.
V Kimberley nájdeme aj jednu z prvých baní, kde sa diamanty ťažili - Big Hole, ktorá bol v prevádzke od roku 1871 do roku 1914. Názov Big Hole je veľmi príznačný, pretože ťažba diamantov vyžaduje odťaženie obrovského množstva horniny, po ktorej zostanú gigantické jamy. Big Hole má po obvode ťažobnej jamy 1 600 metrov a hľadači túto baňu ručne vyhĺbili do 240 metrov. Z tohto náleziská pochádzajú aj dva slávne diamanty - 153,5 karátov vážiaci Porter Rhodes a diamant Tiffany vážiaci 287,4 karátov.
K získaniu diamantov je potrebné vyťažiť niekoľko ton horniny. Priemerné množstvo diamantov v kimberlitoch je 1-2 ct na 1 tonu vyťaženej horniny. Preto dosahujú diamantové bane obrovských rozmerov. Pre šperkárske účely sa však hodí len 20 % vyťažených diamantov. Niet divu, že sú diamanty tak vzácne a cenné. Diamantonosná hornina sa ťaží odstrelom, lámaním alebo kopaním. Vyťažený materiál sa potom kropí vodou a nechá napospas prírodným vplyvom. Tým sa rozruší štruktúra horniny a zrná minerálov sa z nej samy uvoľnia.
Vojnové diamanty
Ako konfliktné diamanty, známe tiež pod pojmom „krvavé“, označila OSN v roku 1990 diamanty pochádzajúce z oblastí kontrolovaných protivládnymi ozbrojenými silami, ktoré využívajú výnosy z ťažby na financovanie vojnových konfliktov a terorizmu. V tom čase sa jednalo o celosvetový problém ťažby a predaja diamantov pochádzajúcich z Angoly, Sierra Leone, Libérie, Pobrežia Slonoviny, Demokratickej republiky Kongo, Konga a ďalších nestabilných krajín. Takto získané diamanty preukázateľne financovali aj teroristický útok 11. septembra a ďalšie akcie Al-Kajdy. Finančný tok viedol aj k iným organizáciám, ako je Hizballáh.
Tento svetový problém sa začal riešiť v roku 2000, kedy OSN uznala spojitosť medzi africkými diamantmi a terorizmom, a odštartovala tým reguláciu obchodu s diamantmi pochádzajúcimi z konfliktných oblastí. Roku 2003 bol prvýkrát uplatnený systém KSC čiže Kimberleyský systém klasifikácie, ktorý platí po celom svete. Ide o medzinárodné spoločenstvo 74 krajín, ktoré vydalo súbor opatrení, ktorých cieľom je zamedziť obchodu s krvavými diamantmi. Každá krajina profitujúca z ťažby diamantov tak musí preukázať, že ťažba, predaj i vývoz boli vykonané úplne legitímnou cestou.
Ťažba diamantov dnes
Medzi súčasných najvýznamnejších producentov diamantov patrí Botswana, odkiaľ pochádza 15,3 % vyťažených diamantov. Veľký podiel zastupujú diamanty vysokej kvality. V Botswane nájdeme dve významné bane - Jwaneng a Orapa. Prvá menovaná vydala v roku 2006 34,3 milióna karátov diamantovej suroviny, zastala zhruba štvrtinu svetovej produkcie šperkových diamantov a je druhou najproduktívnejšou baňou súčasnosti.
Ďalším významným náleziskom je Juhoafrická republika, ktorá stála pri zrode ťažby diamantov vďaka bani Big Hole. Tá je dnes zatopená vodou a slúži ako turistická atrakcia, narozdiel od aktívnej bane Cullinan, ktorá je svetovým náleziskom modrých diamantov. Čas od času vydá rekordné kusy sýto modrých kameňov - napr. rekordmana Cullinana z roku 1905, ktorý vo svojej hrubej podobe vážil 3 106 ct a vo svojej vybrúsenej podobe zdobí anglické korunovačné klenoty.
Rusko dodáva na trh 22,6 % diamantov. Ťaží sa napríklad v Jakutsku v meste Mirnyj na Sibíri. Pohľad na toto mesto s ťažobnou dierou na periférii je fascinujúci - baňa má v priemere 1,2 km a zatiaľ je hlboká 525 metrov. V prevádzke je od roku 1955. Ďalšou dôležitou baňou je Udačnyj, taktiež na Sibíri, ktorá je štvrtou najproduktívnejšou na svete.
Svoju diamantovú baňu má aj Austrália - volá sa Argyle mine. Na rozdiel od mnohých iných baní sa tu ťaží v lamproitoch, v ktorých je koncentrácia diamantov niekoľkonásobne vyššia ako v kimberlitoch - asi 7 ct na 1 tonu vyťaženej horniny. V bani sa vyťažilo vyše 800 miliónov karátov diamantov, ale na konci roka 2020 bola uzavretá kvôli vyčerpaniu nerastných zdrojov. Táto baňa bola významná hlavne preto, že bola tou najproduktívnejšou na svete a nachádzali sa tu vzácne fancy odtiene - modré, champagne, ružové, červené i fialové.
V Kanade nájdeme dve diamantové bane. Prvá nesie názov Diavik, bola otvorená roku 2003 a zatiaľ sa tu vyťažilo 50 miliónov karátov diamantovej suroviny. Druhou baňou je Ekati otvorená v roku 1998. Súčasná ročná produkcia predstavuje 4 milióny karátov diamantov a 4 milióny uncí striebra. Predpokladá sa, že obe bane čaká v najbližších rokoch vyčerpanie nerastných zdrojov a budú uzavreté.
Namíbia sa v spôsobe ťažby líši. Jej zdroje diamantov totiž pochádzajú zo sedimentov na morskom pobreží. Ťažba je obťažná, pretože sa najprv musí odstrániť niekoľkometrová vrstva sedimentov bez drahých kameňov. Zdroje uvádzajú, že sa tu za jeden rok vyťaží 1,5 miliardy karátov.
Diamant ako investícia
Niet divu, že sa s diamantmi obchoduje aj na burze. Ide totiž o jednu z najstabilnejších komodít, do ktorej môžete investovať. Počas uplynulých 100 rokov boli zaznamenané len dva výkyvy v ich zhodnotení, a to medzi rokmi 1978-1981 a v roku 2010. Okrem diamantov sa odporúča tiež investícia do zlata, ktorého cena je stabilná a časom rastie. Z hľadiska investície je preto ideálne vyberať zlaté šperky s diamantmi.
Hodnota diamantových šperkov však nie je len finančná. Ide o klenoty, ktoré sa dedia z generácie na generáciu a sú v nich uložené spomienky a dedičstvo našich predkov. Diamanty symbolizujú najhlbšiu lásku. Sú stabilné a veľmi odolné. Diamanty sú skrátka večné. O akom diamantovom šperku snívate vy?
DIAMANTY v šperkoch KLENOTA
V ateliéri KLENOTA nakupujeme vybrúsené fair trade diamanty od dodávateľov, ktorí ich nakupujú priamo na Antverpskej diamantovej burze. Tam je pôvod diamantov kontrolovaný na základe Kimberleyskej klasifikácie, ktorá zamedzuje obchodovaní s problematickými diamantmi. Vzhľadom k tomu, že diamantová burza zhromažďuje diamanty z mnohých lokalít sveta, nie je vždy možné určiť presnejšie náleziská. Tieto informácie sú však dostupné u väčších diamantov (všeobecne nad 3,00 ct). V KLENOTA vydávame k diamantovým šperkom, ktoré majú karátovú hmotnosť 0.300 ct a vyššie, medzinárodný certifikát pravosti vydaný laboratórnymi spoločnosťami GIA, HRD alebo IGI. O pravosť kameňa sa teda nemusíte báť.
