Slovensko
Turmalín je nádherný minerál, ktorý je pre nás atraktívny najmä svojou farebnosťou. Jeho názov pochádza zo Srí Lanky od kmeňa Sinhálcov, ktorí ho nazývajú tura-malí-. Znamená to „kameň, ktorý je znečisťovaný čiastočkami popola“. Podľa iného výkladu to znamená „kameň so zmiešanými farbami“ či „zmiešané drahokamy“.
Toto označenie má pôvod v 15. storočí, kedy istý španielsky conquistador našiel v Brazílii zelený kameň. Myslel si, že ide o smaragd. Jeho omyl pretrval až do 18. storočia, kedy vedci odhalili, že v skutočnosti ide o iný, nový druh minerálu. Názov turmalín teda odkazuje na zmätky, ktoré predchádzali správnemu určeniu tohto kameňa. V Indii sa označoval rovnakým výrazom turamalí, teda „pokrytý prachom“. Odtiaľ už je k slovenskému názvu turmalín len kúsok. Do Európy sa turmalíny dostali zo Srí Lanky v 18. storočí.
Už starí Egypťania turmalíny veľmi dobre poznali. Verili, že oplývajú toľkými farbami, pretože cestovali pozdĺž dúhy až na povrch Zeme a cestou získali od dúhy farby.
Tradície a legendy spojené s turmalínmi
Tradícia hovorí, že rubelity, červeno-ružová odroda turmalínu, svedčia ženám. Ich farba vraj symbolizuje túžbu a zvádzanie. Rubelity vyžarujú obrovský erotický náboj a žena, ktorá nosí šperk s rubelitom, má vďaka nemu radosť zo života aj zdravý sexuálny apetít. Okrem žien majú vraj rubelity pozitívny vplyv aj na umelcov, u ktorých podnecujú umelecké nadanie a inšpiráciu. Oddávna boli preto nosené ako talizmany.
Melónový turmalín zase posilňuje lásku a odvahu odovzdať sa druhému. Modré turmalíny vraj stimulujú nutkanie k duchovnej slobode a sebavyjadreniu a povzbudzujú v človeku vernosť, toleranciu a lásku k pravde. Zelené turmalíny podporujú súcit, nehu, trpezlivosť a spolupatričnosť. Údajne majú moc premeniť negatívne v pozitívne a rozptyľovať obavy a strachy. V Indii sú farebné turmalíny priraďované k jednotlivým čakrám, ktoré ovplyvňujú a zároveň ich prepájajú.
V astrológii patria turmalíny ku znamením váh, škorpióna a rýb. V kalendári vládnu mesiaci októbri. Ženy narodené v tomto mesiaci teda ako darček poteší napríklad prsteň s turmalínom alebo turmalínové náušnice či náhrdelník.
Vlastnosti turmalínu z pohľadu vedy
Turmalíny radíme k cyklickým silikátom. Presnejšie je to borosilikát hliníka a ďalších prvkov. Kryštalizujú v klencovej sústave. Sú typickými minerálmi granitových a pegmatitových hornín. Menej často môžu vznikať aj v metamorfovaných horninách, alpských či hydrotermálnych žilách. Druhotne sa vyskytujú v sedimentoch.
Tvoria tabulkovité kryštály (skoryl), pozdĺžne ryhované prizmatické či ihličkovité kryštály, ktoré mávajú trojhranný prierez. Môžu byť narastené aj vrastené a dosahovať dĺžky viac ako 1 meter a rôznej mocnosti. Kryštály často tvoria rozličné agregáty, ktoré môžu byť neusporiadané alebo lúčovité. Lúčovitým hovoríme turmalínové slnká.
Chameleón medzi drahokamami
Svojou chemickou štruktúrou je to veľmi komplikovaný minerál. V jeho vzorci nájdeme 6 miest, ktoré môžu obsadiť rôzne prvky, ako napríklad sodík, železo, lítium, horčík a ďalšie. Turmalíny sú teda skutočne variabilné drahokamy, zrejme najzložitejšie silikáty zo všetkých. V rámci jedného kryštálu môžeme nájsť miesta, ktoré majú odlišné chemické zloženie. To sa menilo postupne, ako kryštál rástol. Preto je veľmi ťažké priradiť turmalín k určitému druhu z celkových štrnástich. Rozoznať ich je možné s istotou až po chemickej analýze.
Tvorí teda aj rôzne farebné či dokonca viacfarebné varianty. Príkladom môžu byť melónové turmalíny či turmalín s tmavou špičkou kryštálu. Líšiť sa môžu aj v miere transparentnosti. Zaujímavým javom, ktorý je spôsobený práve premenlivosťou zloženia, je zonálnosť. V jednom kryštálu môžeme nájsť iné odtiene farieb či dokonca rôzne farby usporiadané v zónach.
Čo majú všetky turmalíny spoločné
Čo však všetky turmalíny spája, sú ich ostatné fyzikálne vlastnosti. Sú krehké, dosahujú tvrdosti 7-7,5. Štiepia sa nedokonale, majú lastúrnatý lom a sklený lesk. Vryp majú biely, avšak so zafarbením danej odrody. Často sú pleochroické (so zmenou uhla dopadajúceho svetla sa zdanlivo mení vnútri kameňa intenzita farby či farebnosť).
Nerozpúšťajú sa v kyselinách. Zaujímavé je, že zahrievaním a trením sa konce kryštálov nabíjajú opačným elektrickým nábojom. Sú piezoelektrické či pyroelektrické, čo znamená, že k sebe priťahujú čiastočky prachu a popola. V zemskej kôre sú turmalíny hlavnými nositeľmi prvku bóru. Leptá ich kyselina fluorovodíková. Občas sa u turmalínu môže prejaviť aj efekt mačacieho oka.
Skupiny a odrody turmalínov
GIA čiže Gemological Institute of America rozlišuje niekoľko odrôd turmalínov, ktoré delí do skupín:
ELBAITY
Prvou a zároveň asi najznámejšou skupinou sú na lítium bohaté elbaity, kde sa objavujú všetky známe farebné odrody. Tvoria prechody s inou skupinou, so skorylmi. Nájdeme tu okrem iných aj v šperkárstve využívané zelené verdelity, červeno-ružové rubelity, modré indigolity alebo napríklad dvojfarebnú odrodu melónový turmalín (jeho kryštály sú kombináciou zelenej a ružovej farby, jedna z nich tvorí jadro a druhá „plášť“ - na priečnom reze potom minerál vyzerá ako vodný melón). Ďalšími zástupcami elbaitov sú achroit, paraíba, olenit či rossmanit.
Pre milovníkov jedinečných šperkov môže byť zaujímavá práve odroda paraíba. Svojou tyrkysovou farbou, spôsobenou prítomnosťou medi, sa vymyká iným turmalínom. Vyskytuje sa aj vo fialovej alebo modrej variante. Ide o vzácny minerál pôvodom z Brazílie. Dnes sú všetky jeho známe ložiská vyťažené, takže ho na trhu takmer nekúpime. Jeho cena je naozaj vysoká, pohybuje sa okolo 4 000 dolárov (cca 3 700 eur) za karát.
Ako je vidieť, elbaity tvoria najvariabilnejšiu skupinu turmalínov, ktorá najčastejšie prechádza pod rukami brusičov a najviac sa využíva v šperkárstve.
DRAVITY
Druhou skupinou sú dravity, ktoré sú sfarbené najmä horčíkom, sodíkom a hliníkom. Nájdeme ich v mramorových horninách či dolomitoch, občas vo vyvrelinách a v niektorých pegmatitoch či svoroch. Tvoria prechody s uvitom a skorylom. Patrí sem dravit, chromdravit a vanadiumdravit. Z tejto skupiny sa v šperkárstve stretneme s vybrúseným dravitom, ktorý má hnedú až oranžovú farbu. Často môžeme v tejto skupine pozorovať dichroismus (dvojfarebnosť).
UVITY
Treťou skupinou sú takzvané uvity. Zástupcovia tejto skupiny sa brúsia len zriedka. Zafarbuje ich najčastejšie horčík, hliník či vápnik. Tvoria skôr krátke tabulkovité kryštály a často sa miešajú s dravitmi. Medzi ich zástupcov patrí uvit a feruvit. Najhojnejšie ich nájdeme v dolomitoch a vápencoch. Z Barmy pochádzajú sýto zelené turmalíny, zo Srí Lanky zlato-hnedé kryštály.
SKORYLY
Predposlednou skupinou sú v prírode najhojnejšie turmalíny zvané skoryly. Tie bývajú najčastejšie čierne a nepriehľadné. Ojedinele môžeme nájsť aj kúsky priesvitné, ktoré sú hnedo-čierne, modro-čierne či veľmi zriedkavo modré. Zafarbuje ich železo a sodík. Veľmi často sa miešajú s dravitmi. Nájsť ich možno aj v Česku, a to na Vysočine. Zaraďujeme sem niekoľko odrôd. Najmä skoryl, buergerit, foitit, magneziofoitit a povondrait.
LIDDICOATITIT
Poslednou skupinou, či skôr zástupcom, je liddicoatitit. Tento turmalín je veľmi bohatý na vápnik, lítium a hliník. Farebne je veľmi variabilný - zo všetkých turmalínov je najfarebnejší. Tvorí ružové, zelené, zeleno-hnedé až žlto-hnedé kryštály. Nachádza sa v žulových vyvrelinách. Predtým sa často nachádzali veľké kryštály, ktoré sa rezali na placky a potom leštili. Taká placka potom žiarila všetkými farbami. Dnes sú také placky vzácne a veľmi drahé. Náleziská na Madagaskare boli totiž vyťažené. Stretnúť sa môžeme aj s fazetovým výbrusom, ktorý sa vždy vykonával tak, aby kameň obsahoval čo najviac farieb.
Turmalínové šperky KLENOTA
Ťažko by ste hľadali iný drahokam, ktorý tak prirodzene zahŕňa rôzne odtiene farieb či dokonca odlišné farby v jednom kryštálu. Často preto býva problém nájsť dva rovnako farebné kusy. Pokiaľ si zaobstaráte šperk s turmalínom, môžete si byť istí, že máte skutočný originál.
Vzhľadom k obrovskej obľube turmalínov vo svete veľmi strmo stúpa dopyt. Kvôli tomu sú niektoré náleziská už vyčerpané a ďalšie lokality to čoskoro čaká. Spolu s tým rastie pomerne rýchlo aj cena turmalínov. Ak teda túžite po tomto drahokamu, najlepší deň pre kúpu vášho vysnívaného šperku je práve dnes. V ponuke šperkov Klenota nájdete najmä ružové turmalíny v bielom a žltom zlate a červeno-ružové rubelity v bielom zlate. Úplne neprehliadnuteľný klenot získate, ak zvolíte kombináciu s diamantmi.
Turmalíny sa najčastejšie brúsia do okrúhlych alebo oválnych tvarov. Veľmi trendy je aj výbrus v tvare kvapky.
Ako sa o turmalíny starať
Turmalíny k sebe ochotne priťahujú čiastočky prachu, preto sú náročnejšie na údržbu z hľadiska čistenia. Odporúčame šperky uchovávať v krabičke, keď ich práve nenosíte. Aj napriek ich mechanickej a chemickej odolnosti sú pomerne krehké. To je spôsobené častou prítomnosťou prirodzených prasklín a inklúzií. Pri správnom zaobchádzaní sa ale nemusíte báť, že sa turmalínu niečo stane.
Rozhodne odporúčame si šperk s turmalínom dávať dole pri domácich prácach. Výrazne tým znížite riziko poškodenia šperku. Ani varenie turmalínu moc nesvedčí. Aj keď vydrží teploty až do 700 ° C, nemusí dobre znášať teplotné šoky. Najmä pri varení sa navyše šperky môžu ľahko znečistiť. Znečistený kameň potom stratí lesk a pri neodbornom čistení môže dôjsť k poškodeniu. Svoje šperky KLENOTA k nám môžete kedykoľvek priniesť k vyčisteniu zadarmo.
Turmalíny z celého sveta
Medzi významné svetové náleziská turmalínov patrí Afrika, Afganistan, Kanada, Madagaskar, USA, Brazília, Srí Lanka a ďalšie. Rubelity nájdeme prevažne v Brazílii, Madagaskare, Mozambiku, Nigérii či Pakistane. Obzvlášť krásne kúsky sa nachádzajú v USA. Indigolity pochádzajú zo severnej Brazílie, Nigérie, Afganistanu alebo Pakistanu.
Nemusíme ale chodiť tak ďaleko. Turmalíny sa dajú nájsť aj v Česku, a to napríklad na Vysočine alebo na Písecku. Kvalita je tu skôr zberateľská. Z okolia Veľkého Meziříčí dokonca pochádzajú aj dva objavy nových odrôd. Jedná sa o odrodu elbaitu rossmanit. Ďalším objavom bol povondrait, pomenovaný podľa českého znalca turmalínov profesora Povondra.
Rekordy, zaujímavosti a slávne turmalíny
Turmalíny nie sú zďaleka len šperkovými kameňmi. V Číne sa z nich vyrezávali aj sochy či šnupacie misky. Holanďania ich zase používali k inému nezvyčajnému účelu. Nazývali turmalíny popeltrekker a využívali ich pre ich pyroelektrické vlastnosti na čistenie fajok.
Turmalíny sú zaujímavými rekordmanmi v raste kryštálov do dĺžky. Nálezy skorylov z Fínska a Nórska zahŕňali aj stĺpcovité kryštály 5 metrov dlhé. Najväčší svetový kryštál rubelitu získal pomenovanie Raketa. Bol objavený v bani Minas Gerais v Brazílii, meria 109 cm na dĺžku a je skutočne úchvatný. Ďalším o niečo menším kúskom je rubelit Tarugo. Ten bol nájdený tamtiež a meria 90 cm.
Českú Svätováclavskou korunu zdobí obrovský rubín… to tvrdila literatúra až do roku 1998, kedy bola koruna podrobená gemologickej analýze. Tá preukázala, že v skutočnosti nesie koruna iba veľký rubelit. Aj keď nie je na českej korune vzácny rubín, pravdepodobne ide o jeden z najstarších rubelitov použitých vo šperkárskom remesle. České korunovačné klenoty neboli jediné, na ktorých boli rubelity zamenené za rubíny. Podobne dopadli napríklad ruské korunovačné klenoty aj „rubín“ cisára Rudolfa II.
