Slovensko
Minerál olivín môžeme nájsť aj pod názvami peridot alebo chryzolit, ktorými označujeme jeho drahokamovú kvalitu. Vyznačuje sa neobyčajne jasne žlto-zelenou farbou, ktorá pripomína jarnú trávu. Pomenovanie olivín ukazuje na podobnosť s farbou plodov olivovníka a prvýkrát ho použil mineralóg A. G. Werner v roku 1790. Názov chryzolit pochádza z gréckeho výrazu pre zlato (chrysos) a kameň (lithos). S označením peridot prišli francúzski klenotníci. Svoj pôvod má v arabskom slove faridat, teda drahokam. V minulosti sa peridotom hovorilo smaragdy križiakov. Za smaragdy boli totiž často zamieňané. Niektorí historici veria, že je to aj prípad slávnej Kleopatrinej zbierky smaragdov, ktorá mohla byť v skutočnosti kolekcia olivínov. Starí Rimania ho zase chybne označovali ako topás podľa ostrovčeku Topazos v Červenom mori, kde sa ťažil. V staroveku ešte neboli k dispozícii metódy potrebné pre presné určovanie a rozlišovanie jednotlivých druhov kameňov, a tak bežne dochádzalo k omylom. Túto situáciu opisuje aj jedno francúzske príslovie, ktoré hovorí: Ak máte dva olivíny, jeden z nich je určite niečo iné.
V starovekých ríšach bol tradične spájaný so svetlom. Starí Egypťania mu hovorili drahokam Slnka. Ťažili ho na ostrovčeku Topazios (dnešný Zabargad). Podľa legendy bola cesta za ním naozaj len pre odvážnych, pretože ostrov bol zamorený hadmi. Jeden podnikavý faraón ich ale zahnal do mora a od tej doby dolovaniu tamojších peridotov nič nebránilo. Boli nosené ako amulety a zasadené do zlata vraj mali veľmi silnú schopnosť chrániť svojho majiteľa pred hrôzami noci. Niektorí ho navliekali na somárie vlásie a oväzovali si tieto „náramky“ okolo ľavej ruky pre zahnanie zlých duchov.
Kameň s magickou mocou
Peridot patrí elementu krajiny a planéte Venuši, je to kameň podporujúci ženskú energiu. Zaraďujeme ho k čakre srdca. Hovorí sa o ňom, že má magickú schopnosť priťahovať peniaze, lásku a šťastie. Má tíšiť nervozitu, žiarlivosť a zlosť, podporovať pokojný a zdravý spánok. Používa sa tiež ako ochranný amulet, ktorý odráža negatívnu energiu späť k jej zdroju. Pomáha vraj svojmu nositeľovi odpútať sa od vonkajších vplyvov a prijať zodpovednosť za vlastný život. Odstraňuje staré pocity viny a lipnutie na minulosti. Prispieva k rýchlemu duchovnému rastu a lieči problematické vzťahy.
Olivín je ideálnym kameňom pre tých, ktorí sú narodení v auguste. Daruje sa tradične k 15. výročiu svadby. Pozitívne ale pôsobí aj na znamenie Strelca, Panny, Býka, Rýb, Leva a Raka.
Olivín z pohľadu geológie
Olivín je jedným z hlavných minerálov zemského plášťa. Preto je jeho výskyt spojený s vyvretými horninami, v ktorých trhlinách tvorí tabuľkové kryštály. Ak hornina obsahuje vysoký podiel olivínu, hovorí sa jej olivínovec.
Z hľadiska chemického zloženia sa jedná o kremičitan s premenlivým podielom horčíka a železa. Množstvo týchto dvoch prvkov závisí na podmienkach, za ktorých olivín vznikal. Jeho chemická značka je (Mg, Fe)2SiO4. Tvorí prostredný článok izomorfného radu forsterit - fayalit, keď prvý neobsahuje žiadne železo, naopak druhému chýba horčík. Tieto minerály sa v prírode v čistej podobe vyskytujú len veľmi zriedkavo. Olivín potom obsahuje oba prvky v rôznom pomere. Kryštalizuje v kosoštvorcovej sústave. Jeho kryštály sú najčastejšie automorfné. V tavenine kryštalizuje ako prvý a nie je teda obmedzený okolím. Môže tvoriť aj nepravidelne zrnité agregáty a občas aj kostrovito vyvinutý kryštál. Niekedy dvojčatí podľa prizmatických plôch. Na Mohsovej stupnici tvrdosti sa pohybuje na priečkach 6,5 - 7. Má sklený či mastný lesk, lasturnatý lom a biely vryp. Štiepi sa dokonale, takže je pomerne krehký.
Jemne zelené až žltkasté zafarbenie peridotu má na svedomí práve železo. Ak je jeho obsah vyšší, môže byť sfarbený do hneda. Niekedy sa uvádza, že dokonalý peridot by nemal obsahovať viac ako 15 % železa. Vyznačuje sa priesvitnosťou alebo priehľadnosťou. Rozpúšťa ho kyselina dusičná. Pod dúchavkou sa bežne netaví. Železitý olivín sa taví na magnetickú guličku. Olivín môže občas obsahovať inklúzie a má zvláštnu schopnosť dvojlomu, ktorá ho odlišuje od skla. Pre brusičov táto vlastnosť nie je príliš žiadaná, preto sa ju pri brúsení snažia vždy čo najviac potlačiť. Ak sa ale pozriete na vybrúsený peridot lupou, uvidíte hrany na druhej strane dvojito.
Olivínom proti módnej šedi
Nespornou prednosťou olivínu je svieža farba, ktorá pôsobí mladistvo a optimisticky. Olivínový šperk sa tak stane vítanou vzpruhou každodenného neutrálneho šatníka. Zároveň sa na neho môžete spoľahnúť, keď na seba chcete upozorniť. Zaujme na prvý pohľad a pripúta k vám pozornosť svojou žiarivosťou.
Olivín sa brúsi do klasických i moderných tvarov. Pristanú mu všetky farby zlata. So žltým harmonicky ladí, biele zase nechá vyniknúť jeho farbe. V ateliéri KLENOTA máme radi aj nevšednú kombináciu s ružovým zlatom, ktorú sme uplatnili v originálnej súprave šperkov z letnej kolekcie Violet. V tradičnom českom šperkárstve stojí olivín často po boku českých granátov. V našej ponuke mu robia spoločnosť diamanty, ktoré umocnia celkovú eleganciu a trblietanie šperku. Príkladom môžu byť krásne náušnice s diamantom a olivínom v tvare kvapky alebo prstienok z bieleho zlata s olivínom a diamantmi v halo štýle.
Olivín vs. smaragd
Olivín patrí spoločne so smaragdom medzi najznámejšie zelené drahokamy, a tak sa ponúka ich porovnanie. Odlišnosti možno vidieť už vo farebnom odtieni. Olivín je svetlejší a má teplý zlatistý nádych, smaragdová zelená je čistejšia a skôr studenšia. Olivín vyniká nad smaragdom v kategórii cenovej dostupnosti. Jeho cena je celkom priaznivá u kúskov pod 5 karátov. So zvyšujúcou sa hmotnosťou potom strmo stúpa, pretože väčšie exempláre sú naozaj vzácne. Priaznivcov prírodných kameňov tiež určite poteší, že olivíny neprechádzajú žiadnymi úpravami, nemožno ich totiž umelo vylepšiť.
Ako sa starať o olivín a na čo si dať pozor
Pri manipulácii s týmto drahokamom dbajte na zvýšenú opatrnosť, pretože je krehkejší než napríklad ametyst alebo citrín. Kvôli štiepnosti ho neodporúčame vystavovať väčšiemu tlaku. Čistíme ho v teplej vode s prídavkom mydla alebo jari. Nečistoty môžeme odstraňovať jemnou kefkou. Nesvedčí mu naopak čistenie v pare ani ultrazvukom.
Rovnako ako v dávnych dobách, aj dnes môžeme olivín ľahko zameniť so svetlejším smaragdom alebo inými minerálmi. Nie je výnimkou, že sa za neho vydáva sklo či iný synteticky vyrábaný kameň, predovšetkým kubická zirkónia. Odporúčame preto nakupovať drahé kamene a šperky vždy iba u preverených predajcov, ktorí vám poskytnú medzinárodný certifikát pravosti.
Vulkanický pôvod olivínu
Pre olivín nemusíme chodiť príliš ďaleko. Náleziská máme totiž aj v Českej republike. V oblasti Kozákova vo Smrčí u Železného Brodu sa nachádzajú kúsky drahokamovej kvality, ktoré sa dajú vybrúsiť do faziet. Peridot sa vyskytuje aj v Českom stredohorí a Českom raji.
Vo svete je tento minerál zastúpený v pomerne hojnom množstve. Nie vždy má ale adekvátnu kvalitu pre šperkárske využitie. Jedny z najlepších kusov pochádzajú z dna Červeného mora. Rozpínanie oceánskej kôry spôsobuje vylievanie magmy, ktorá je po stuhnutí zdrojom špičkových olivínov. Na pevnine sa objavujú peridoty vždy tam, kde došlo ku zvrásneniu zemskej kôry (hory, pohorie) alebo v miestach so sopečnou aktivitou (napríklad České stredohorie). Zo súčasných nálezísk by sme vyzdvihli Barmu a jej serpentinitové ložiská s veľkými olivínmi (okolo 10 ct). K produkcii malých (do 2 ct) kúskov dochádza na apačskom území San Carlos v USA. Ďalšie náleziská sú roztrúsené napr. v Číne, Vietname, Fínsku, Nórsku, Pakistane alebo na Novom Zélande.
Najväčší olivín bol nájdený na ostrove Zabargad, teda na mieste, kde sa s jeho ťažbou začalo už v staroveku. Dnes je v zbierkach Smithsonovho Inštitútu vo Washingtone. Váži 62 gramov (310 ct).
Za najslávnejšie olivíny možno považovať tie, ktoré zdobia svätyňu Troch kráľov v nemeckom Kolíne nad Rýnom v chráme svätého Petra. Dlhé roky sa však malo za to, že sa jedná o 200 karátové smaragdy.
Krása priamo nadpozemská
Keď robot Opportunity brázdil krajinou na Marse, našiel a identifikoval okrem iného tento vzácny minerál. Obsiahnutý je pravdepodobne tiež v plášti planétky Vesta. Vo vesmíre teda nie je ojedinelý, o čom svedčia aj meteority s kúskami olivínu. Takéto hrubozrnné kamenoželezité meteority (chryzolit s matičnou hmotou zo zliatiny železa a niklu) sa nazývajú pallasity na počesť svojho objaviteľa. Roku 1722 nemecký prírodopisec Petr Pallas našiel na Sibíri prvý meteorit, ktorý obsahoval veľké zrná chryzolitu. Niektoré bolo dokonca možné aj brúsiť. Od tej doby ich svet uzrel ešte niekoľko. Tie najkrajšie pochádzajú zo Severnej Ameriky. Roku 1885 bol nájdený cez 900 g vážiaci pallasit v Kanszlsu. Dostal názov Brenham Township. Ďalšie 3 podobné meteority ho nasledovali v roku 1931. Miestom prekvapivého nálezu o celkovej váhe približne 68 kg bolo okolie mesta Springwater v Kanade. V týchto meteoritoch bolo možné vidieť zrná olivínu veľké až 3,6 cm. Pallasity sú inak veľmi vzácne a tvoria iba 1 % z objektov spadnutých na Zemi. Veľa sa o nich zatiaľ nevie, čo dáva vzniknúť rôznym teóriám. Podľa jednej z nich sa jedná o súčasť asteroidov, ktoré boli rozbité na kusy.
