Slovensko
Keď si v dnešnej dobe vyberáte šperk s čírym drahokamom, bojuje o vašu priazeň hneď niekoľko rôznych kameňov. Okrem klasických prírodných diamantov sú tu aj diamanty laboratórne vytvorené, moissanity alebo kubické zirkónie. Je možné spoznať rozdiely medzi týmito drahokamami voľným okom? A podľa akých kritérií nakoniec vybrať ten, ktorý bude nielen vyhovovať vašim potrebám, ale bude blízky aj vášmu srdcu?
Prírodný diamant: poklad ukrytý v hlbinách zeme
Keby sme mali charakterizovať diamant jedným slovom, povedali by sme nadčasovosť. Diamanty od nepamäti symbolizujú tradíciu, luxus a trvalú hodnotu, a preto si v našom portfóliu držia právom popredné miesto. Za diamantom stojí dlhá história, počas ktorej bol obohatený o mnohé legendy a symboliku. Najčastejšie bol spájaný s motívom lásky, vďaka čomu sa stal prvou voľbou pri zásnubných prsteňoch.
Prírodné diamanty vynikajú vysokou cenou, ktorá odráža ich exkluzivitu a vzácnosť. Získavajú sa totiž ťažbou zo zeme a na jeden karát (0,2 gramu) diamantov treba vyťažiť až tonu horniny. Z vyťažených kameňov je navyše len 20 % vhodných na šperkárske účely. Peniaze „uložené“ do diamantov však predstavujú spoľahlivú investíciu. Viac o tom, ako diamanty vznikli a akými cestami sa dostávajú až do rúk zákazníkov, sa dozviete v našom článku o pôvode diamantov.
Diamant je na Mohsovej stupnici vôbec najtvrdším nerastom na Zemi. Je veľmi odolný voči mechanickému aj chemickému poškodeniu a šperk s diamantom tak získava punc nesmrteľnosti.
Laboratórny diamant: pravý zázrak modernej technológie
Zatiaľ čo prírodné diamanty vznikali pred biliónmi rokov hlboko v zemskom plášti za pôsobenia extrémneho tlaku a vysokých teplôt, príbeh laboratórnych diamantov (Lab Grown Diamonds) určených na klenotnícke účely sa začal písať len pred pár rokmi. Je potrebné zdôrazniť, že v oboch prípadoch ide o pravé diamanty. Vďaka pokroku vedy iba rozlišujeme podmienky ich vzniku.
S prírodnými diamantmi majú tie laboratórne spoločné chemické zloženie, a dokonca aj úplne identické fyzikálne a optické vlastnosti. V čom sa naopak líšia, je čistota a dokonalosť vnútornej štruktúry. A práve čistota je jedným z hlavných kritérií pri hodnotení diamantov. Ďalší významný rozdiel je v cene: tá býva o 20 až 50 % nižšia ako pri prírodných diamantoch. A práve v spojení vysokej čistoty a priaznivej ceny leží najväčší plus laboratórnych diamantov. Pri kúpe šperku s veľkým kameňom už nemusíte zľavovať zo svojich požiadaviek na kvalitu. Šperky s výraznými diamantmi prvotriednej kvality tak už nie sú nedostupný luxus pre pár vyvolených
Pri testoch diamantovou skúšačkou, ktoré sa bežne vykonávajú v zlatníctvach, reagujú prírodné aj laboratórne diamanty rovnako. Na zistenie pôvodu sú preto potrebné špeciálne prístroje v gemologických laboratóriách, ktoré skúmajú kameň z hľadiska stopových prvkov, kryštálového rastu a ďalších parametrov. Aj k laboratórnym diamantom sú vydávané certifikáty medzinárodných laboratórií (v prípade diamantových šperkov KLENOTA ide o IGI a GIA), kde je uvedené, že sa jedná o pravý diamant laboratórneho pôvodu.
Moissanit: hviezdny ligot na dosah
Keď v roku 1893 francúzsky chemik Henri Moissan skúmal vzorky horniny z krátera po dopade meteoritu v Arizone, objavil mikroskopické časti drahokamu, ktorý pôvodne identifikoval ako diamant. Až chemický rozbor o niekoľko rokov neskôr ukázal na odlišnosti v štruktúre. Zhodou okolností bol minerál rovnakého zloženia vytvorený aj laboratórne, a to dokonca o dva roky skôr.
Zatiaľ čo stavebným prvkom diamantu je iba uhlík, v štruktúre moissanitu sa spolu s uhlíkom nachádza aj kremík. Moissanity sa vraj vyskytujú vo vesmíre v okolí hviezd, a preto si vyslúžili priezvisko stardust čiže hviezdny prach. V prírode sa tento drahokam nachádza úplne výnimočne. Šperkári dnes pracujú takmer výhradne s moissanitom laboratórne vytvoreným, ktorý sa stal pre svoje vlastnosti a podobnosť s diamantom veľmi dopytovaným drahokamom.
Zatiaľ čo diamant sa pýši najvyššou možnou tvrdosťou, moissanitu s 9,25 stupňami patrí tesné druhé miesto. Necháva za sebou aj vzácne drahokamy ako napríklad zafír alebo rubín. Ide teda o veľmi odolný kameň vhodný na každodenné nosenie. Moissanit sa vyznačuje aj vysokým leskom, ktorý je dokonca až o 18 % vyšší ako pri diamante. Odlesky sa za určitých podmienok môžu javiť ako dúhové. To je dané schopnosťou dvojlomu, vďaka ktorej sa svetlo prenikajúce do kameňa ohýba a láme na dva lúče, ktoré sa ďalej rozkladajú na spektrálne farby. Keby sme hodnotili moissanity z hľadiska čistoty na škále určenej pre diamanty, dosiahli by v priemere stupeň VS. To je hodnota, ktorú nájdeme iba pri 10 % diamantov.
Kubická zirkónia a jej upadajúca sláva
Kubická zirkónia je stále ešte asi najbežnejším materiálom, ktorý sa v klenotníckom priemysle používa na imitáciu diamantov. Predajcovia ju označujú rôzne, najčastejšie sa stretnete s názvami CZ, cubic zirconia alebo nepresne zirkón. Po chemickej stránke sa jedná o oxid zirkónový so značkou ZrO2. Predtým bola vďaka tvrdosti 8,5 a vysokému indexu lomu ako napodobenina diamantu bezkonkurenčná. Dnes môžeme kubickú zirkóniu považovať z mnohých hľadísk za prekonaný materiál.
Vizuálne kvality diamantu totiž ani zďaleka nedosahuje. Často pôsobí skleným dojmom, za ktorý môžu optické anomálie zvané „okná“. To sú priehľadné plochy, ktoré neodrážajú svetlo – možno sa tak cez ne pozerať ako cez okno alebo naopak vytvárajú v kameni čierne oblasti. Najviac sa tento negatívny jav (anglicky označovaný windowing) prejaví pri prezeraní minerálu z rôznych uhlov. Ako ďalšiu obrovskú nevýhodu zirkónie vnímame to, že časom stráca svoju atraktivitu – zakaľuje sa, prestáva sa trblietať. Preto ju do pravých šperkov, ktoré majú uchovávať spomienky a tešiť nás dlhé roky, neodporúčame.
Zirkón: zabudnutý drahokam v tieni zirkónie
Na tomto mieste sa treba zmieniť ešte o zirkóne, kvalitnom a plnohodnotnom prírodnom drahokame, ktorý býva veľmi často zamieňaný práve s kubickou zirkóniou. Zirkón sa v prírode nachádza v širokej palete farieb od hnedej, žlto-hnedej a žltej cez ružovú, modrú, oranžovú, šedú, červenú, zelenú až po číru. Najvzácnejšie exempláre majú modré zafarbenie. Na stupnici tvrdosti patrí zirkónu rozmedzie 6,5 až 7,5. Bezfarebné zirkóny nesú označenie Matura diamant a predtým sa používali ako imitácia diamantov. Dnes sa však vzhľadom na dostupnosť pokročilých technológií na tento účel uplatňujú iné syntetické materiály.
Podrobnejšie porovnanie základných vlastností všetkých spomínaných drahokamov nájdete v tejto prehľadnej tabuľke:
Ktorý drahokam vybrať do zásnubného prsteňa?
Od zásnubného prsteňa očakávame, že si udrží svoju krásu mnoho a mnoho rokov od svadby aj pri každodennom nosení a minimálnej starostlivosti. Je teda veľmi dôležité, aby osadený drahokam dobre odolával vonkajším vplyvom a nebol náchylný k poškriabaniu a inému poškodeniu. Túto požiadavku najlepšie spĺňa diamant – prírodný aj laboratórny.
Krása je samozrejme z veľkej časti subjektívny pojem. Určité optické vlastnosti ako napríklad čistota a lesk sa dajú merať a porovnávať, ale nikto už vám nepovie, či sa konkrétnej žene bude viac páčiť číry diamant, dúhovo sa blýskajúci moissanit, alebo napríklad ružový zafír… Nie nadarmo však diamant býva označovaný za kráľa všetkých drahokamov. Jeho krása je jednoducho oslnivá.
Pri šperkoch však nejde len o to, čo je okom viditeľné. Diamanty, ktoré sú už po stáročia spojené s témou lásky a zásnub, budú jasnou voľbou pre milovníkov tradičných hodnôt. Prírodné diamanty možno tiež vnímať ako investíciu, pretože ich hodnota z roka na rok rastie. Zdroje prírodných diamantov sú na rozdiel od laboratórne vytvorených kameňov obmedzené, a tak si tieto drahokamy udržujú auru jedinečnosti a exkluzivity. Mnoho žien navyše po pravých diamantoch skrátka túži.
Pre laboratórne diamanty hovorí ich priaznivá cena a možnosť zaobstarať prsteň s veľkým kameňom vysokej kvality. Prílišné šetrenie na zásnubnom prsteni ale rozhodne neodporúčame – zirkónii aj zirkónu sa preto radšej vyhnite.
Moissanit je veľmi zaujímavý, kvalitný a krásny kameň, ktorý zásnubný prsteň zdobiť určite môže. Podobne ako farebné drahokamy a fancy diamanty ho vnímame ako zaujímavú alternatívu ku klasickým diamantom.
